Ľalia

Ľalia (lat. Lilium) je rod cibuľových kvitnúcich rastlín z čeľade ľaliovité (lat. Liliaceae). Zahŕňa asi 110 druhov.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o vytrvalé podzemné byliny, s cibuľami, ktoré sú často zložené z jednotlivých šupín. Sú to jednodomé rastliny s obojpohlavnými kvetmi.

Listy sú striedavé alebo v praslenoch (3-20 četných), sú prisadnuté alebo skoro prisadnuté. Čepele listov sú celokrajné, väčšinou čiarkovité, kopijovité, eliptické alebo vajcovité, žilnatina je súbežná. V pazuchách listov sa u niektorých druhov nachádzajú pacibuľky, ktoré slúžia k vegetatívnemu rozmnožovaniu.

Kvety sú obojpohlavné, sú v súkvetiach, spravidla v strapcoch, niekedy je kvet iba jednotlivý. Sú nápadné, rôznych farieb, z pravidla biele, žlté, ružové, oranžové alebo červené, bývajú aj viacfarebné či škvrnité, môžu byť bez vône, ale aj so silnou arómou.

Okvetie sa skladá z 6 okvetných listov v 2 praslenoch (3+3), ktoré sú voľné.

Tyčiniek je 6 (3+3). Gyneceum je zložené z 3 plodlistov, je synkarpné, blizna je trojlaločná, semenník je svrchný.

Plodom je tobolka.

Výška rastlín sa pohybuje medzi 35 centimetrov až do 2 metrov.

Symbolika[upraviť | upraviť zdroj]

Ľalia je po celom svete známa predovšetkým ako symbol čistoty, no je tiež symbolom rytierstva a skautingu.

Pre Grékov bola ľalia symbolom materstva a plodnosti.

Mnohí si jej význam spájajú s Bibliou, kde symbolizuje čistotu a pre kresťanov sa spája s Pannou Máriou a inými sväticami.

Symbol ľalie je anjouovským (francúzskym) symbolom, a to zároveň bola aj vlajka „križiackych rytierov“, templári vznikli (a aj zanikli) práve vo Francúzsku.

Ľalia kedysi na starých mapách ukazovala správnu cestu, používali ju šľachtické rody.

Tri lupene znázorňujú 3 body skautského sľubu. Páska svornosti spája lupee, a znázorňuje spolupatričnosť všetkých skautov. Strelka ukazuje správny smer. Hviezdy, ktoré sú po okraji symbolizujú 5 a 5 bodov skautského sľubu. Bielu ľaliu obopína povraz, ukončený ambulančným uzlom, ktorý symbolicky spája celý svet. Uzol nie je zatiahnutý, lebo dvere do sveta skautingu sú stále otvorené pre všetkých.

Ľalia v záhradníctve[upraviť | upraviť zdroj]

Ľalie sa delia na ázijské, americké, trubkovité hybridy, orientálne, martagon, candidum, longiflorum, aurelianum a rozličné hybridy kam patrí zvyšok ďalej nezaraditeľných ľalií.

Množenie ľalií je možné mnohými spôsobmi a to semenami, pacibuľkami, šupinami a vedľajšími cibuľkami. Môžeme ju rozdeliť aj podľa spôsobu klíčenia: hypogeicky – najprv rastie cibuľka a potom nadzemné orgány, zatiaľ čo epigeicky rastú najprv listy a potom cibuľky.

Najlepšie obdobie na vysádzanie ľalií je september až október, niektoré druhy (vytvárajú korene zo stoniek), ktoré sú neskoré, môžeme sadiť aj na jar.

Cibule sa spravidla vysádzajú do hĺbky dva a pol násobku jej výšky avšak ľalia biela (lilium candidum) iba do pôdy hrubej 2,5 centimetra.

Pri presádzaní ľalií oddelíme staré korene a stonky zrežeme na polovicu. Na jednom stanovišti vydržia 5 až 7 rokov.

Najskoršie druhy ľalií začínajú kvitnúť v máji, najneskoršie v septembri.

Väčšina ľalií rastie na ľahších, priepustných pôdach. Hybridy lilium candidum majú radšej zásadité pôdy na priamom slnku, orientálne hybridy vyžadujú pôdu bez obsahu vápnika alebo pestovanie v nádobách, v substráte pre vresovcovité rastliny. Americkým hybridom najviac vyhovujú zasa vlhké podmienky. Ani jeden druh neznáša čerstvý maštaľný hnoj, horúcu a suchú pôdu.

V záhradách sa však najviac pestujú ázijské a rúrkovité hybridy. Najkrajšie sú orientálne hybridy, ale neznášajú vlhké zimy.

Mnoho ľudí ich sadí v záhonoch a skalkách, ale aj v rôznych nádobách a kvetináčoch.

Kvety ľalií sa používali ako dekoračný motív už v starom Egypte, ako aj na Kréte a v Mykénach.