2005 UA1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
2005 UA1
planétka
Objav
ObjaviteľE. J. Christensen, R. E. Hill
Dátum objavu23. október 2005
Označenia2005 UA1
Kategória?
Elementy dráhy
Epocha 23. október 2005
Excentricita (e)0,6153
Veľká polos (a)317,127 687 Gm (2,1199 AU)
Perihélium (q)122,004 635 Gm (0,8156 AU)
Afélium (Q)512,250 740 Gm (3,4242 AU)
Obežná doba (P)1127,34 d (3,0865 a)
Priemerná obežná rýchlosť14,9 km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
0,4330°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)257,2522°
Argument perihélia (ω)71,5913°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery10 - 30 m
Hmotnosť~8,2×106 kg
Hustota~2,5 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť26,353
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

2005 UA1 je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi potenciálne nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha nie je dosiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba devätnásť dní počas najväčšieho priblíženia sa k Zemi, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a keďže nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Planétku objavili 23. októbra 2005 okolo 07:42 svetového času (UTC) v Steward Observatory Catalina Station, ležiacom 20 km severovýchodne od Tucsonu, AZ (USA), 0,68metrovým Schmidtovým ďalekohľadom vybaveným CCD kamerou v rámci programu Catalina Sky Survey astronómovia E. J. Christensen a R. E. Hill. O tri dni skôr, 20. októbra 2005 o 23:03 UTC planétka preletela rýchlosťou 14,90 km/s v minimálnej vzdialenosti 1,092 mil. km od stredu Zeme.

V minulosti, 2. júla 1965, planétka preletela vo vzdialenosti 0,7 až 4,8 mil. km od Marsu a 16. novembra 1987 vo vzdialenosti približne 2,3 mil. km od planétky 4 Vesta. Skôr ako bola objavená, sa k Zemi priblížila na niekoľko málo desiatok miliónov kilometrov v rokoch 1999 a 2002.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zo znalosti súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 206 tis. km. Najbližšie priblíženie k Zemi na vzdialenosť 28,0 mil. km sa očakáva 5. júna 2036. V 21. storočí dôjde ešte k ďalším priblíženiam tohto telesa k Zemi, a to v rokoch 2042, 2073 a 2076. Nebezpečnejšie priblíženie sa očakáva októbra 2036; ďalšie problematické, ale menej nebezpečné prelety sa ešte čakajú v rokoch 2048 a 2051. Aj tak kumulatívna pravdepodobnosť zrážky tohto objektu so Zemou v 21. storočí nie je príliš vysoká a bola vyčíslená na 7,8×10−8 (t. j. 1:12 821 000). Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej -7,46. Ak by však ku kolízii došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 18,43 km/s. Vzhľadom na odhadované rozmery by jej kolízia so Zemou nespôsobila pravdepodobne žiadne škody.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]