AIM-9 Sidewinder

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
AIM-9 Sidewinder

AIM-9L Sidewinder
Typ: Raketa vzduch-vzduch s krátkym dosahom
Miesto pôvodu: USA USA
História služby
V službe: 1956 – súčasnosť (AIM-9B)
História výroby
Výrobca: Nammo
Raytheon Company
Ford Aerospace
Loral Corporation
Vyrobené: September 1953
Základné údaje
Hmotnosť: 85,3 kg
Dĺžka: 3,02 m
Bojová hlavica: Priebojná hlavica WDU-17/B
Úsťová rýchlosť strely: Mach 2,5
Účinný dostrel: 1,0 až 35,4 km
Doprava: Raketový motor na tuhé pohonné látky Hercules/Bermite MK 36
Zameriavanie: Návádzanie na cieľ infračerveným žiarením
Priemer: 127 mm
Raketa AIM-9R Sidewinder vystrelená zo stíhacieho lietadla McDonnell Douglas F/A-18A Hornet pri Naval Air Weapons Station China Lake

AIM-9 Sidewinder je teplom navádzaná raketa vzduch-vzduch s krátkym dosahom nesená väčšinou bojovými stíhacími lietadlami a v poslednom čase aj niektorými útočnými vrtuľníkmi. Raketa vstúpila do služby v United States Air Force uprostred 50. rokov 20. toročia, pričom jej varianty a nové upravené verzie zostali v aktívnej službe v mnohých vzdušných silách aj po piatich desaťročiach. V čase, keď bola raketu Sidewinder zavádzali, piloti NATO používali skrátený kód Fox Two v rádiovej komunikácii, ktorý používali pre všetky typy rakiet „navádzaných na teplo“.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj rakety zadalo United States Navy začiatkom 50. rokov. Raketa vtedy bola určená pre palubné stíhacie lietadlá. Prvý zásah cvičného cieľa dosiahol prototyp AIM-9A v roku 1953. V roku 1955 sa začala sériová výroba verzie AIM–9B, ktorá sa zaviedla v nasledujúcom roku do výzbroje amerického námorníctva. Prvý zostrel strelou AIM-9B sa dosiahol 24. septembra 1958, keď ňou stíhacie lietadlo Taiwanu F-86F Sabre zostrelilo čínsku stíhačku MiG-15.[1]

Rakety AIM-9 sa široko používali počas vietnamskej vojny, kde nimi zostrelili 82 lietadiel nepriateľa. Naopak variant AIM-9L nasadili v roku 1982 s veľkým úspechom v Royal Navy vo vojne o Falklandy. Od 80. rokov až dodnes je štandardný Sidewinder verzia AIM-9M. Vo vývoji je zatiaľ najnovší variant AIM-9X.

Užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PARSCH, Andreas. Raytheon (Philco/General Electric) AAM-N-7/GAR-8/AIM-9 Sidewinder [online]. REV. 2008-07-09, [cit. 2010-07-25]. Dostupné online.
  2. LA FRANCHI, Peter. Australia confirms AIM-9X selection for Super Hornets [online]. Flight International, 27. marec 2007, [cit. 2011-04-20]. Dostupné online.
  3. Czech Air force ordered 100 AIM-9M [online]. [Cit. 2012-01-25]. Dostupné online. Archivované 2007-10-13 z originálu.
  4. Taking on Iran's air force
  5. Iraq Orders F-16IQ and ammunition [online]. [Cit. 2012-01-25]. Dostupné online. Archivované 2010-09-28 z originálu.
  6. AIM-9B Sidewinder [online]. South African Air Force Association, [cit. 2008-08-04]. Dostupné online.
  7. Norway and Taiwan join AIM-9X Block II user-community

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BONDS, Ray and David Miller. Illustrated Directory of Modern American Weapons. [s.l.] : Zenith Imprint, 2002. Dostupné online. ISBN 0-76031-346-6. Kapitola AIM-9 Sidewinder. [nefunkčný odkaz]
  • CLANCY, Tom. Fighter Wing. Londýn : HarperCollins, 1995. ISBN 0-00-255527-1. Kapitola Ordnance: How Bombs Got 'Smart'.
  • Doty, Steven R.. Kunsan pilots improve capability with AIM-9X missile [online]. Air Force Link, 29. február 2008, [cit. 2008-02-29]. Dostupné online.
  • Babcock, Elizabeth (1999). Sidewinder – Invention and Early Years. The China Lake Museum Foundation. 26 pp. A concise record of the development of the original Sidewinder version and the central people involved in its design.
  • Westrum, Ron (1999). "Sidewinder—Creative missile development at China Lake." Naval Institute Press. ISBN 978-1-55750-951-2

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]