Albit

	Albit
	NaAlSi₃O₈
Všeobecné informácie
Objaviteľ	Johan Gottlieb Gahn, Jöns Jacob Berzelius; (1815)
Pôvod názvu	lat. albus - biely
	Typová lokalita
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	VIII/J.07 (8.vyd.); 9.FA.35 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	9.FA.35 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	76.1.3.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Triklinická sústava
Bodová grupa	1
Priestorová grupa	C1
Mriežkové param.	a = 8,16 Å; b = 12,87 Å; c = 7,11 Å; α = 93,45 °; β = 116,4 °; γ = 90,28 °; V = 667,19 Å3; Z = 4
Habitus	kusový, zrnitý, kryštalický
Zrasty	podľa viacerých zákonov, hlavne na ploche {010} kolmo na ňu
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	priehľadný až polopriesvitný
Farba(y)	biela, šedá, šedozelená
Vryp	biely
Lesk	sklený
Tvrdosť (Mohs)	6-6,5
Hustota	2,5-2,65 kg.dm−3
Štiepateľnosť	výborná na ploche {001}, dobrá na ploche {010}
Lom	nepravidelný
Optické dáta
Index lomu; dvojosový minerál	nα = 1,528 - 1,533; nβ = 1,532 - 1,537; nγ = 1,538 - 1,542
Dvojlom	δ = 0.010
2V	45 ° (vypočítaný 76 - 82 °)
Odrody a variety
	adulár-polodrahokamová odroda, cleavelandit, periklín - odroda s bielymi kryštálmi, peristerit, vysoký a nízky albit - vysoko, resp. nízko teplotná modifikácia, germániový albit - odroda s vyšším obsahom Ge
	Zoznam minerálov; Albit na mindat.org; Albit na Commons
	Portál vied o Zemi; Chemický portál

Albit je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hlinitikremičitan sodný – NaAlSi₃O₈. Patrí do skupiny živcov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Albit je nízkoteplotný člen plagioklasového radu živcov, bohatý na sodík. Vytvára tabuľkovité alebo krátkostĺpcovité kryštály, ktoré bývajú väčšinou zdvojčatené. Vyskytuje sa aj v celistvej a zrnitej podobe. Zvyčajne je biely alebo bezfarebný, no môže mať modrastý, žltkastý alebo zelenkastý nádych. Vryp má biely. Je priehľadný až priesvitný a vyznačuje sa skleným leskom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí sa ako dôležitá súčasť vyvretých hornín, nachádza sa aj v premenených a usadených horninách. Okrem toho môže vznikať na hydrotermálnych žilách a tvorí sa aj ako produkt alterácie iných živcov v procese albitizácie.