Alojzije Stepinac

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alojzije Stepinac
kardinál Svätej rímskej cirkvi
arcibiskup záhrebský
Alojzije Stepinac
Erb Alojzije Stepinac
In te, Domine, speravi
Štát pôsobeniaJuhoslávia Juhoslávia
Funkcie a tituly
Arcibiskup záhrebský
1937 – 1960
Predchodca Antonio Bauer Franjo Šeper Nástupca
Biografické údaje
Narodenie8. máj 1898
Brezarić pri obci Krašić, Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Chorvátsko)
Úmrtie10. február 1960 (61 rokov)
Krašić, SFRJ
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka26. október 1930 (32 rokov)
Giuseppe Palica
Biskup
Menovanie28. máj 1934 (36 rokov)
Pius XI.
Konsekrácia24. jún 1934 (36 rokov)
SvätiteľAntonio Bauer
arcibiskup záhrebský
SpolusvätiteliaIvan Šarić
arcibiskup sarajevský
Quirinus Bonefacic
biskup v Split-Makarska
Kardinál
Menovanie12. január 1953 (54 rokov)
Pius XII.
Stupeňkardinál-kňaz
Svätec
Blahorečenie3. október 1998
Marija Bistrica, Chorvátsko
Ján Pavol II.
Odkazy
Alojzije Stepinac na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Alojzije Stepinac

Blahoslavený Alojzije Viktor Stepinac alebo Aloysius Viktor Stepinac (* 8. máj 1898, Brezarić pri obci Krašić, Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko – † 10. február 1960, SFRJ) bol chorvátsky kardinál a v rokoch 19371960 arcibiskup Záhrebu. V roku 1998 bol vyhlásený za mučeníka a pápežom Jánom Pavlom II. bol blahorečený.

Jeho prípad je však trochu kontroverzný, pretože bol tiež kritizovaný za údajnú kolaboráciu s fašistami počas druhej svetovej vojny.[1]

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako piate z ôsmich detí v rodine roľníka. Počas 1. svetovej vojny slúžil na talianskom fronte. V júli 1918 bol Talianmi zajatý a päť mesiacov zadržiavaný ako vojnový zajatec. Po vojne sa zapísal na fakultu agronómie na univerzite v Záhrebe, ale po jednom semestri ju opustil a vrátil sa naspäť domov pomáhať otcovi. Patril k chorvátskym sokolom, v roku 1922 s touto organizáciou cestoval na katolícky Sokolský zraz do Brna.

V roku 1924 odišiel do Ríma študovať teológiu na kolégiu Germanicum. Za kňaza bol vysvätený 26. októbra 1930.

Biskup a kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

28. mája 1934 bol menovaný arcibiskupom koadjútorom záhrebskej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 24. júna 1934 z rúk Antonia Bauera. Za ďalšie tri roky (v roku 1937) sa tak stal arcibiskupom, hoci ešte nemal ani 40 rokov.

Za druhej svetovej vojny, v roku 1941, Stepinac najskôr vítal ustašovských vodcov a nezávislé Chorvátsko. Už rok nato ale fašistické prenasledovanie Židov a Srbov odsudzoval a napomáhal im k úteku.[1] Po skončení vojny bol obvinený z vojnových zločinov a kolaborácie. Hoci bol odsúdený, v dôsledku zahraničného i domáceho nátlaku bol prepustený do domáceho väzenia.

12. januára 1953 ho pápež Pius XII. na verejnom konzistóriu menoval kardinálom.[1]

Smrť a beatifikačný proces[upraviť | upraviť zdroj]

Zomrel v roku 1960. Pri ohliadke jeho pozostatkov v roku 1993 odborníci zistili, že príčinou smrti mohla byť trombóza, ale v kostiach sa našli stopy kadmia, chrómu, olova a arzénu.[1]

9. októbra 1981 sa začal jeho beatifikačný proces. 11. novembra 1997 bol katolíckou cirkvou uznaný za mučeníka a 3. októbra 1998 ho v Marija Bistrica v Chorvátsku pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Vatikán otevřel cestu ke svatořečení kontroverzního kardinála Stepinace [online]. Rozhlas.cz, 2014-2-12, [cit. 2015-05-03]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aloysius Stepinac na českej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Antonio Bauer
Arcibiskup záhrebský
1937 – 1960
Nástupca
Franjo Šeper