Anatómia človeka
Anatómia človeka alebo antropotómia alebo teloveda je časťou všeobecnej anatómie. Skúma stavbu orgánov a orgánových sústav ľudského tela, popisuje tvar, vnútornú stavbu a polohu jeho jednotlivých častí. Ľudské telo, tak ako ostatné živočíšne telá, je tvorené anatomickými sústavami zloženými z orgánov. Orgány sú tvorené tkanivami, ktoré sa skladajú z jednotlivých buniek a nebunkových štruktúr. Tkanivá skúma histológia, bunky cytológia.
Anatómia skúma štruktúry zdravého ľudského tela, preto sa tiež niekedy označuje aj ako „normálna“ anatómia. Patologickými zmenami ľudského tela sa zaoberá patologická anatómia.
Anatómia vzájomne prepája všetky odbory medicíny a tvorí základy väčšiny z nich.
Pododbory anatómie človeka[upraviť | upraviť zdroj]
- makroskopická anatómia - venuje sa štúdiu štruktúr viditeľných voľným okom
- mikroskopická anatómia - venuje sa štúdiu mikroskopických štruktúr
- cytológia - študuje bunky
- histológia - študuje tkanivá
- Systémová (systematická) anatómia - zaoberá sa štúdiom jednotlivých systémov, resp. sústav ľudského tela, ako napr. nervový systém, tráviaca sústava a pod.
- Topografická (regionálna) anatómia - zaoberá sa anatómiou určitej časti ľudského tela, napr. ruky, krku a pod.
- praktická anatómia - tiež tzv. „úžitková“ anatómia, anatómia pre všeobecné medicínske účely
- klinická anatómia - napr. rádiologická anatómia: zaoberá sa štúdiom anatómie viditeľnej pri jednotlivých rádiologických zobrazovacích metódach; chirurgická anatómia: študuje chirurgické prístupy, a pod.
- plastická, resp. umelecká anatómia - študuje proporcie ľudského tela, jeho vzhľad a zmeny v pokoji a pri pohybe
- antropologická (porovnávacia) anatómia - študuje stavbu tela a jej rozdiely vo veľkých populáciách; jej zmeny v čase a priestore
- komparatívna (porovnávacia) anatómia - skôr odbor všeobecnej anatómie; zaoberá sa stavbou tela jednotlivých druhov živočíchov a jej vzájomným porovnávaním
- Embryológia - zaoberá sa vývojom ľudského zárodku
- Patologická anatómia - zaoberá sa zmenami štruktúry (mikroskopickými i makroskopickými) spojenými s chorobami.
Anatómia sa primárne venuje štúdiu a popisu makroskopických častí ľudského tela. Ja preto základom väčšiny ďalších teoretických i praktických odborov medicíny, s ktorými sa vo väčšej či menšej miere prelína. Z tých najdôležitejších treba spomenúť:
- na molekulárnej a bunkovej úrovni - biochémia, molekulárna biológia, genetika, farmakológia
- na bunkovej až tkanivovej úrovni - histológia, patologická anatómia, cytológia, hematológia
- na orgánovej a systémovej úrovni - chirurgia, rádiológia, vnútorné lekárstvo
Aj zaradenie do jednotlivých úrovní nie je striktné a väčšina medicínskych odborov využíva poznatky alebo sa venuje oblastiam od úrovne molekúl až po orgánové systémy. Vzájomné medziodborové prelínanie (často veľmi výrazné) je bežné a z hľadiska praktickej i teoretickej medicíny mimoriadne významné.
Výskum[upraviť | upraviť zdroj]
Najčastejším a zároveň najstarším spôsobom štúdia anatómie je pitva. V súčasnosti anatómia využíva pri výskume aj rôzne zobrazovacie techniky s využitím rtg žiarenia, ultrazvuku i techník magnetickej rezonancie. Pri štúdiu drobných a mikroskopických detailov bežne používa lupu a mikroskop. Keďže stavba ľudského tela je úzko spätá z jeho funkciou, anatómia má veľmi blízko k fyziológii.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Obecná anatomie, s. 1-6. (čeština)
- HUDÁK, Radovan; KACHLÍK, David. Memorix anatomie. 1. vyd. Praha : Triton, 2013. ISBN 978-80-7387-674-6. S. 605. (čeština)
