Anténa

Anténa je zariadenie na príjem a/alebo vysielanie (najmä rádiových) elektromagnetických vĺn cez prirodzené médiá (vzduch, zem, voda atď.). Je to sústava vodičov, pomocou ktorej sa mení energia elektromagnetického žiarenia na vysokofrekvenčný prúd (prijímacia anténa) alebo naopak (vysielacia anténa).

Antény v rádioastronómii[upraviť | upraviť zdroj]

Antény rádioastronomických prístrojov sa obyčajne konštruujú tak, aby prednostne prijímali (resp. vysielali) žiarenie v určitom smere (smerová anténa); na niektoré ciele sa používajú aj všesmerové antény. Tvar a rozmery antény závisia od používanej vlnovej dĺžky a cieľa použitia. Elementárnym prípadom antény je bodový žiarič so všesmerovou charakteristikou alebo Herzov dipól s dĺžkou l << λ a s vyžarovacou charakteristikou, s toroidálnym tvarom. V rádioastronómii sa často používa polvlnový dipól, žiarič s rozmermi 1/2 pracovnej vlnovej dĺžky. V porovnaní s Herzovým dipólom má 1,64-násobný smerový účinok. Koeficient smerovosti antény polvlnového dipólu G = 1,64. Smerovosť antény sa zvyšuje použitím sústavy polvlnových dipólov. Smerový účinok alebo zisk antény sa dosahuje aj umiestením pasívnych vodičov za dipól (reflektor) a pred dipól (direktor) na anténový systém Yagi. Pri sústavách dipólov sa ako reflektor používa rovinná alebo parabolická vodivá sieť. Najcharakteristickejším rádioastronomickým prístrojom je rádioteleskop, ktorého anténa tvorí dipól s parabolickým reflektorom. Reflektor je fixovaný vo výške a azimute alebo je pohyblivý v jednom alebo obidvoch smeroch na sledovanie zdroja žiarenia na oblohe. Kovový výplet reflektora antény musí mať v porovnaní s pracovnou vlnovou dĺžkou prístroja relatívne malú vzdialenosť uzlov. Vzhľadom na deformácie materiálu sú veľké nároky na presnosť parabolickej plochy reflektora pri použití centimetrových alebo ešte kratších vĺn.