Architekt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Východonemecká architektka pri technickom kreslení (1952)

Architekt je povolanie, ktoré poskytuje všetky architektonické činnosti ako je návrh, design a konštrukcia budovy. Práca architekta zvyčajne spája možnosti využitia a cenu stavby pre investora, ako aj funkčnosť a estetické hodnoty pre užívateľa. Architektom je vysokoškolský vzdelaný človek s licenciou.

Proces tvorby architekta neprešiel modernizáciou do neskorého 19. storočia. Pred tým architekti mali ateliéry a rôznorodý spôsob vzdelávania od konvenčnej formy výučby ako na École des Beaux-Arts (Škola výtvarných umení) vo Francúzsku, ktorá bola založená v polovici 17. storočia po nekonvenčnú, kedy študenti pracovali v architektonických ateliéroch pokým nedosiahli profesnú nezávislosť. Vytvorila sa aj skupina architektov s vlastnými finančnými zdrojmi najmä vo Veľkej Británii v 18. storočí ako napríklad Lord Burlington (Chiswick House 1723 – 49).

Niektorí architekti prešli k tomuto povolaniu z iných umeleckých disciplín ako napríklad sochár Gian Lorenzo Bernini, scénograf Filippo Juvarra a John Vanbrugh, sochár Michelangelo Buonarroti.

V roku 1440 Florentský architekt Leone Battista Alberti napísal knihu De Re Aedificatoria, vydaná v roku 1485, rok pred vydaním prvého zväzku Vitrúvia (Marcus Vitruvius Pollio). Alberti ako prvý definoval postavenie architekta, ktorý by sa mal v prvom rade zaoberať konštrukčným systémom so zreteľom na vlastnosťami prostredia, materiálov a stavebných princípov, v druhom rade s artikuláciou diela vzhľadom na využitie a potreby jeho užívateľa a v treťom rade by sa mal architekt zaoberať proporciou a výzdobou budovy. Základom povolania architekta je neustále vytváranie životných priestor pre jednotlivé okruhy ľudskej činnosti, jeho schopnosť a vedomosti potrebné k vytvoreniu návrhu a dohliadnutie na ich využitie vo všetkých stupňoch návrhu a realizácie, architekt musí prejsť neustálym procesom vzdelávania podporeným skúsenosťami z praxe.

Práca architekta spája disciplíny ako je matematika, veda, umenie, technológia, sociológia, politika, história a jeho vlastný prístup a filozofia. Vitrúvius ako prvý známy teoretik na poli architektúry tvrdí: „Architektúra je veda vychádzajúca z množstva iných vied a lemovaná širokým okruhom podrobných vedomostí, ktoré pomáhajú vytvoriť postoj k umeniu.“ Dodáva, že architekt by mal byť zbehlý v hudbe a astronómii. Vitrúviova rozsiahla definícia architekta vo svojom prenesenom význame platí do teraz na vzdory komercii a výpočtovej techniky, ktorá zmenila prístup moderného architekta v procese tvorby do značnej miery.

V súčasnosti je najprestížnejším ocenením diela architekta v celosvetovom meradle Pritzkerova cena, známa aj ako „Nobelova cena za architektúru“ a ocenenia udeľované American Institute of Architects (Americký inštitút architektúry). Royal Institute of British Architects – RIBA (Kráľovský inštitút britských architektov) udeľuje Stirlingovu cenu.

Na Slovensku sa každoročne udeľuje cena CE.ZA.AR (Cena za architektúru ktorú udeľuje Slovenská komora architektov), cena časopisu ARCH a Cena Dušana Jurkoviča.

Slovenskí architekti sú združení v Slovenskej komore architektov zabezpečujúcej autorizáciu, reguláciu povolania Architekt a povolania Krajinný architekt a vykonáva etický a odborný dohľad nad výkonom ich povolania.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]