Ariane 5

Nosná raketa Ariane 5 je súčasťou vesmírneho programu Európskej vesmírnej agentúry. Raketa je konštruovaná najmä na vynášanie telekomunikačných družic na geostacionárnu dráhu z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Güyane na americkom kontinente.

Základná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Nosná raketa Ariane 5 sa konštrukčne veľmi podobá americkej rakete Titan 3. Hmotnosť celej rakety je takmer 700 ton. Nosnosť na geostacionárnu dráhu je 6 200 kg pri štarte s jednou družicou a alebo 5 700 kg pri štarte s viacerými družicami naraz.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Centrálny stupeň[upraviť | upraviť zdroj]

Centrálny (prvý stupeň) nosnej rakety Ariane 5 sa označuje ako H-155 a poháňa ho kryogénny motor Vulcain Mk. 1 s ťahom 1 440 kN. Počas svojej činnosti motor spotrebuje približne 150 ton pohonnej zmesi, ktorú tvorí kvapalný kyslík a kvapalný vodík.

Pomocné štartovacie bloky[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločne s centrálnym stupňom pracujú pri štarte aj dva mohutné urýchľovacie motory P-230 na pevné pohonné látky. Každý z týchto motorov vyvinie ťah 5,4 MN a za 130 sekúnd svojho chodu spotrebuje 240 ton HTPB.

Druhý stupeň[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý stupeň L-9 slúži na konečné navedenie užitočného zaťaženia na požadovanú obežnú dráhu okolo Zeme. Pohonnú jednotku tvorí motor Aestus s ťahom 27 kN. Ako pohonná zmes sa využíva monometylhydrazín a oxid dusičitý.

Testovacie lety[upraviť | upraviť zdroj]

AR-501[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý testovací let Ariane-5 zo dňa 4. júna 1996 bol neúspešný a skončil niekoľko desiatok sekúnd po štarte explóziou vo výške 3500 metrov a to vrátane družíc Cluster za 500 miliónov dolárov.

AR-502[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý testovací let bol úspešnejší. Raketa odštartovala vo štvrtok 30. októbra 1997 o 14:34 SEČ z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Na obežnú dráhu sa tak dostali dve nefunkčné makety a malý experimentálny vedecký satelit. Raketa však vypla o 7 sekúnd skôr a dosiahla výšku iba 27 000 km namiesto plánovaných 35 000 km.