Artézska voda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Artézska voda so studňou

Artézska voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa voda samovoľne vyviera bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia litostatického tlaku, miesto vyvierania sa nazýva artézska studňa.[1] Artézska voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma synklinálnymi vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne izolátory), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody, dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom. Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody. Veľké množstvo takýchto prameňov sa nachádza v Austrálii. Môže byť prírodná alebo umelo vytvorená.

Názov pochádza z francúzskej oblasti Artois, kde v 12. storočí kartuziánski mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo Sýrie a Egypta.

Na Slovensku môžeme artézske pramene nájsť napríklad v Lučenci.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Banícky terminologický slovník. Bratislava : SAV, 1955. Dostupné online. S. 168.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Artéská voda na českej Wikipédii.