Asynchronous Transfer Mode

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Balík internetových protokolov
Aplikačná vrstva
HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné
Transportná vrstva
TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné
Sieťová vrstva
IPv4, IPv6, ARP a iné
Linková vrstva
Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné
Fyzická vrstva
RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné
z  d  u

Asynchronous Transfer Mode, skrátene ATM, bol v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch štandard pre vysokorýchlostnú (155 Mbps až 622 Mbps) sieťovú architektúru. Zabezpečuje Quality of Service (QoS) pre prenos hlasu a videa. Predtým bol označovaný ako telefónia "ďalšej generácie" (technické korene v telefónnom svete). Umožňuje prenos IP datagramov. Pracuje s prepájaním paketov (pakety pevnej dĺžky, nazývané bunky, anglicky cell) použitím virtuálnych okruhov.

Je to sieťový protokol prenosu dát po bunkách, ktorý rozdeľuje prenos dát na malé kúsky (bunky) s pevnou dĺžkou (53 bajtov; 48 bajtov dát a 5 bajtov hlavička) namiesto paketov, ktoré sa dĺžkou líšia (používané v LAN). Je to technológia orientovaná na spojenie, v ktorej spojenie je vytvorené medzi dvoma koncovými bodmi ešte predtým, než začne výmena dát.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Asynchronous Transfer Mode na českej Wikipédii.