BMP-3
| BMP-3 | |
|---|---|
 BMP-3 | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 11 (veliteľ, vodič, strelec-operátor a 7 členov motostreleckého družstva - 2 vpredu pri guľometoch a 5 vzadu) |
| Dĺžka | 7,2 m |
| Šírka | 3,3 m |
| Výška | 2,3 m |
| Hmotnosť | 18,7 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 80 mm |
| Hlavná zbraň | 100 mm 2A70 poloautomatický drážkový komplet |
| Sekundárne zbrane | 30 mm 2A72 automatický kanón, koaxiálny 7,62 mm PKT a vpredu dva 7,62 mm guľomety PKT |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 8 valcový diesel UTD29 373 kW |
| Odpruženie | |
| Max. rýchlosť | 70 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 600 km |
| Priechodnosť | |
BMP-3 je plne obojživelné pásové bojové vozdilo pechoty. Považuje sa za jedno z najlepšie vyzbrojených bojových vozidiel na svete. Vyrába sa v Kurganskom strojárskom závode od konca 80. rokov 20. storočia. Celkovo bolo vyrobených už viac ako 2000 vozidiel BMP-3, pričom väčšina z nich bola exportovaná do krajín ako Kuvajt alebo Spojené arabské emiráty.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
BMP-3 vzniklo na základe experimentálneho bojového vozidla pechoty "objekt 688" "Basňa" rozpracovaného v roku 1978. Prvky objektu 688 boli skombinované s podvozkom experimentálneho ľahkého obojživelného tanku "objekt 685", ktorého prototyp vznikol v roku 1975.
V roku 1980 bol pre vyvíjané BMP navrhnutý nový zbraňový systém 2K23, ktorého základ tvoril 100 mm kanón 2A70 spárovaný s 30 mm kanónom 2A72. Tak vzniklo v roku 1981 nové experimentálne bojové vozidlo pechoty "objekt 688M", ktorého testovanie sa začalo v roku 1982.
V roku 1985 sa začali štátne a vojenské skúšky vozidla a v máji 1987 bolo pod označením BMP-3 prijaté ozbrojenými silami ZSSR. Sériová výroba BMP-3 prebiehala od konca roku 1987 v Kurganskom strojárskom závode súbežne s BMP-2.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Bojové vozidlo pechoty BMP-3 má rozmernú hliníkovú krabicovitú korbu s mierne zošikmeným čelným horným pancierom. Čelný pancier poskytuje ochranu proti projektilom kalibru do 30 mm zo vzdialenosti 300 m. Boky korby odolajú zásahom guliek B-32 kalibru 12,7 mm zo vzdialenosti 100−200 m.
Pohybové ústrojenstvo je tvorené na každej strane šiestimi pojazdovými kolesami s hnacím kolesom vpredu, napínacím kolesom vzadu a tromi nosnými kladkami. Regulovateľné závesné ústrojenstvo umožňuje vodičovi regulovať nastavenie podvozku v závislosti od charakteru terénu, v ktorom sa vozidlo pohybuje. BMP-3 poháňa vodou chladený vznetový motor UTD-29 s maximálnym výkonom 373 kW, ktorý sa nachádza v zadnej časti vozidla. Bojové vozidlo dokáže na ceste vyvinúť maximálnu rýchlosť 70 km/h. BMP-3 je plne obojživelné, pohyb vo vode zaisťujú dva vodomety inštalované po stranách zadnej časti korby, umožňujúce vozidlu pohybovať sa vo vode rýchlosťou až 10 km/h.[1] Pred vjazdom do vody je na čele korby vztýčený vlnolam a sú spustené odsávacie čerpadlá. Vozidlo dokáže prekonať zvislú prekážku o výške 0,7 m a priekopu so šírkou 2,2 m.
Vodič sedí v prednej časti korby uprostred. Naľavo aj napravo od neho sedia členovia výsadku, ktorí ovládajú 7,62 mm guľomety PKT v strieľňach po oboch stranách čela korby. Ďalších päť členov výsadku sedí v zadnej časti korby za vežou. V zadnej časti korby sú dvojdielne dvere určené na vstup a výstup výsadku. Po otvorení dverí sa rozkladajú schodíky, ktoré uľahčujú nástup a výstup. Na opustenie vozidla slúžia tiež dva prielezy v strope. Z dôvodu značnej stiesnenosti priestoru výsadku musia vojaci pri výstupe väčšinou použiť nielen zadné dvere, ale aj stropné prielezy.
Nízka kruhová veža je usadená v strednej časti korby. Čelná časť veže je chránená ďalšou pancierovou vrstvou. Veliteľ sedí v pravej časti veže a strelec v ľavej. Strelec ovláda 100 mm kanón s drážkovaným vývrtom hlavne, stabilizovaný v dvoch osiach. Z kanónu 2A70 je možné okrem štandardnej munície odpaľovať aj protitankové riadené strely s laserovým navádzaním 9M117 (AT-10 Stabber), ktorých dosah je 4 000 m. Kanón je vybavený automatickým nabíjacím systémom. Jeho námer je -6°až + 60° a zásoba munície je 40 kusov (vrátane 8 striel 9M117).
Napravo od kanónu je lafetovaný spriahnutý 30 mm kanón 2A72 a 7,62 mm guľomet. Pre kanón 2A72 sa vo vozidle vezie 500 nábojov a jeho efektívny dostrel je 2 000 m. Pre guľomety vezie vozidlo 6 000 nábojov.
Vozidlo je vybavené automatickým obranným systémom ARENA, čo je systém vyhľadávania a ničenia protitankových riadených striel. BMP-3 je možné vybaviť aj reaktívnym pancierovaním, ktoré ale nie je preferované kvôli ohrozeniu výsadku.[2]
Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá čečenská vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Hneď na začiatku prvej čečenskej vojny v decembri 1994 bol do Čečenska vyslaný jeden prápor BMP-3. V priebehu prvých šiestich mesiacov bojov bolo údajne z 31 vozidiel úplne zničených sedem. Ďalšie dve bolo v dôsledku poškodenia vyradené a slúžili na výučbové účely. Počas bojov v meste Groznyj boli BMP-3 úspešne použité na boj proti ostreľovačom, obsluhám guľometov a granátometov, ktorí malo pozície na horných poschodiach budov. Údajne dokázali zneškodniť nepriateľa pomocou 100 mm kanónu a vysokovýbušnej munície na vzdialenosť 500 - 700 m.[3] Iné zdroje zas hovoria, že 100 mm kanón bol veľkým sklamaním a v mestskom boji nebol príliš účinný. Ako najväčší problém sa javil byť nedostatočný výcvik posádok BMP-3, ktoré nemali potrebné zručnosti, aby vedeli tento moderný zbraňový systém efektívne využívať.[4]
Jemenská občianska vojna (2014–súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Na začiatku občianskej vojny v Jemene boli vozidlá BMP-3 nasadené ozbrojenými silami Spojených arabských emirátov na podporu separatistov z Južného Jemenu. Týmto bojovým vozidlám pechoty sa však v tomto konflikte nedarilo zďaleka tak dobre, ako sa od nich očakávalo. Hoci jedinú doloženú stratu BMP-3 utrpeli jednotky Spojených arabských emirátov na diaľnici medzi Adenom a Abyanom v dôsledku nabehnutia na protitankovú mínu, na sociálnych sieťach sa objavili vyhlásenia o strate najmenej 10 obrnených vozidiel tohto typu hneď v prvom roku vojny. Nepriamym dôkazom tejto týchto vyhlásení by mohla byť skutočnosť, že v nasledujúcich operáciách sa obrnené vozidlá tohto typu už tak často nepoužívali. Po ukončení aktívnych bojov na juhu krajiny boli BMP-3 presunuté do tyla, kde slúžili na ochranu dôležitých vládnych objektov, predovšetkým letiska Aden a dočasného sídla vlády Hadiho v hoteli Al-Qasr.
Situácia sa nezmenila ani začiatkom koaličnej ofenzívy na západnom pobreží začiatkom roku 2017. Vtedy bolo v tyle postupujúcich jednotiek Spojených arabských emirátov vidieť zopár BMP-3, ale tým sa ich účasť v konflikte skončila.[5]
Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]
Pri okupácii Ukrajiny nasadilo Rusko do bojov popri inej technike aj bojové vozidlá pechoty BMP-3. V priebehu prvých dvoch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 376 vozidiel tohto typu.[6]
Verzie[upraviť | upraviť zdroj]
- BMP-3 je základná verzia vozidla
- BMP-3M je vylepšená verzia s novou automatickou kontrolou streľby a novými motormi
- BMMP (bojevaja mashina morskoj pechoty) je verzia pre námornú pechotu
- BMP-3K (komandnj) je veliteľské vozidlo s dodatočnými rádiami R-173 a posádkou 3+3
- BMP-3F je špeciálne navrhnuté pre operácie v mori.
- BRM-3K "Rys" (bojevaja razvedivateľnaja mašina) je prieskumné vozidlo s termálnymi pozorovacími prístrojmi 1PN71
- BREM-L "Beglianka" (bronirovannaja remontno-evakuacionnaja mašina) je opravárenské vozidlo s 5 tonovým žeriavom
- 9P157 "Krizantema-S" je protitanková verzia s dvoma nadzvukovými raketami 9M123 Khrizantema
- 9P162 "Kornet-T" je protitanková verzia s raketovým systémom 9M133 Kornet (AT-14)
- BMP-3M "Dragun" je vylepšená verzia s pozmeneným vnútorným usporiadaním, s výkonnejším motorom umiestneným v prednej časti a novou bezposádkovou bojovou vežou
- BMP-3M "Derivacija" je vylepšená verzia s novou bezposádkovou bojovou vežou s rýchlopalným kanónom kalibru 57 mm a 7,62 mm guľometom.
Užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Alžírsko - 100 vozidiel
Azerbajdžan – v rokoch 2013 až 2018 získal 118 vozidiel BMP-3[7]
Cyprus – 43 ks
Indonézia – 54 BMP-3F
Irak – objednal v roku 2014 300 vozidiel BMP-3, ktoré mali byť dodané v rokoch 2018-2022. Ich dodávky začali v auguste 2018.[8]
Južná Kórea – 70 ks
Kuvajt – v roku 2015 prevádzkoval asi 200 ks. [9]
Rusko – v roku 2021 malo v prevádzke najmenej 717 BMP-3 a minimálne 20 BMP-3M.[10]
Spojené Arabské Emiráty – 598 ks s termálnym zameriavačom NAMUT
Ukrajina – v roku 2018 mala v prevádzke 4 vozidlá BMP-3.[11]
Venezuela - v roku 2019 prevádzkovala 123 vozidiel
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ БМП-3 [online]. dfnc.ru, 2018-12-04, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ БМП-3 Двигатель, Вес, Размеры, Вооружение [online]. oruzhie.info, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ В ОГНЕ БОЕВ [online]. military.wikireading.ru, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Тяжелая судьба легкой БМД [online]. nvo.ng.ru, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Йемен: битва недооценённых [online]. lostarmour.info, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com. Dostupné online.
- ↑ Какое оружие Азербайджан покупал у России
- ↑ Iraqi Army Receives First Delivery of BMP-3 Infantry Fighting Vehicles from Russia. [online]. [Cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Россия завершила поставку БМП-3 в Кувейт [online]. [Cit. 2022-04-01]. Dostupné online. Archivované 2022-04-01 z originálu.
- ↑ Военные округа [online]. structure.mil.ru, [cit. 2022-03-19]. Dostupné online.
- ↑ THE INTERNATIONAL INSTITUTE FOR STRATEGIC STUDIES (IISS). The Military Balance 2018. [s.l.] : [s.n.], 2018. (Anglický)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému BMP-3
