Babylon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Babylon pozri Babylon (rozlišovacia stránka).
Babylonská veža, Pieter Brueghel, 1563

Babylon (-slovenský kodifikovaný tvar; v slov. prekladoch Biblie: Bábel; po česky, po grécky a nesprávne po slovensky Babylón; zahraničné varianty mena pozri nižšie) bolo mesto v starovekej Mezopotámii pri rieke Eufrat, centrum Babylonie. Jeho ruiny ležia 88 kilometrov južne od Bagdadu pri meste Al-Hilla pri Eufrate.

Zrúcaniny Babylonu odhalili v rokoch 18981917, dnes sú čiastočne zreštaurované, napríklad Ištarina brána, Cesta procesií, babylonský zikkurat (pravdepodobne Babylonská veža), chrámy a paláce.

Mená [1][2][upraviť | upraviť zdroj]

  • po latinsky Babylon [vyslov: Babylón]
  • po starogrécky Βαβυλών - Babylón/ Βαβιλών - Babilón
  • po hebrejsky בָּבֶל - prepis podľa tiberiadskej výslovnosti: Bável [vyslov: bóvel]
  • po arabsky بابل - Bábil
  • po staroperzsky Bábirus
  • po akkadsky:
    • ba7-ba7ki (sporné, či ide o názov Babylonu; išlo by o zápis toponymu *Bab(b)ar či *Bab(b)al)
    • Ka-dingir / Ka-dingirki / Kadingirra(k) / Kadingirra(ki)/Kadingir-ma - doslova "brána Boha" (Ka-dingir je najstarší nesporný tvar mena mesta)
    • Báb-ilí/ Báb-ilim/Bábilu/ uruBáb-ilímeš/Ba-bi(-i)-lu/Ba-bi(-i)-li/Ba-bi-lam/ Ba-bi-lim / Ba-ab-i-li a veľa ďalších obmien - doslova "brána Boha" (možno pochádza z pôvodného predakkadského a predsemitského tvaru *Bábil)
    • Bábiláni - doslova: "brána bohov"
    • Pan?-ba-li/Pa-an-ba-li/Pa-an-ba-lum(ki)/Pa-am-ba-li/Ba-ba-lim/Ba-ba-lam (názvy z kassitského obdobia)
    • Gišgalla - doslova: "dvere"
    • Tintir(ki) - doslova "háj života" (Tintir je aj názov jednej štvrti Babylonu)
    • E / Eki - doslova: "kanálové mesto"
    • Šuanna - doslova: "ruka nebies" (toto je aj názov jednej štvrti Babylonu)
    • Šiš-ku

Architektúra mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Vykopávky pochádzajú najmä z obdobia novobabylonskej ríše. Vtedy mesto vyzeralo takto:

Mesto obklopovali mohutné hradby z tehál (vonkajšie boli 6,5 m široké, vnútorné boli 4 m hrubé, priestor medzi nimi široký 7 m vypĺňala voda). Hradby mali brány zasvätené rôznym bohom (napríklad Ištarina brána, dnes v Berlíne), brány chránili bašty. Do Ištarinej brány ústila Cesta procesií (16 m široká cesta) pokrytá pálenými tehlami a farebnou polevou s maľbami a reliéfmi. Neďaleko Ištarinej brány stál zikkurat Etemenanki (Babylonská veža), ktorý zničil Kýros Veľký pri dobýjaní Babylonu. Je to stupňovitá pyramída so štvorcovou základňou a hranou 90 m a 7 poschodiami, vysoká 90 m. Vedľa nej kedysi stál chrám zasvätený Mardukovi (Esangilovi) so zlatou sochou tohto boha na tróne (Herodotos udáva, že mohla vážiť 20 ton !). Okrem toho vedľa Ištarinej brány stáli tzv. Semiramidine visuté záhrady. Medzi Cestou procesií a Eufratom napokon stál palác, v ktorom kedysi babylonskí panovníci uchovávali cennosti....

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Babylonia

Založený bol asi v 2. polovici 3. tis. pred Kr. (predpokladáme že môže byť aj starší, lebo nižšie vrstvy sú dnes zaplavené). Hlavným mestom sa stal až za Chammu-rabiho. Počas druhej (strednej) babylonskej dynastie (1595 pred Kr.1157 pred Kr.). Počas nej bol Babylon najväčšie mesto na svete. Po jej páde nastalo obdobie zmätkov a politického vákua. Väčšinou bol Babylon pod asýrskou nadvládou. V rokoch 689 pred Kr.678 pred Kr. bol vypálený.

Trocha neskôr mala Novobabylonská ríša opäť centrum v Babylone. Bol tu jeden zo 7 divov sveta: Semiramidine visuté záhrady. V roku 539 pred Kr. mesto dobyl Peržan Kýros II. Veľký, čím vyvrátil Novobabylonskú ríšu. Babylon sa stal hlavným mestom najbohatšej satrapie Perzskej ríše. V roku 331 pred Kr. Babylon dobyl Alexander Veľký. Mesto ho veľmi prekvapilo a vedomý si jeho významu a polohy v rámci svojej ríše z neho urobil svoje budúce sídlo. V roku 323 pred Kr. tu po návrate z výpravy na východ zomrel. Po boji diadochov sa mesto najprv stalo centrom seleukovského kráľovstva (312 pred Kr.64 pred Kr.). Význam Babylonu skončil vybudovaním Seleukeie na Tigride. V roku 130 pred Kr. bol Babylon vypálený a obyvateľstvo odvlečené do Médie. Vypálením Seleukeie v roku 165 po Kr. končí v Mezopotámii helenizmus. Pri budovaní Bagdadu sa použil materiál z oboch miest.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Babylon in: Ebeling, E. et al.: Reallexikon der Assyriologie, Erster Band, 1928
  2. George, A. R.: Babylonian Topographical Texts, 1992