Balista

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malá rímska balista

Balista, alebo škorpión je obliehací stroj na vrhanie kamenných projektilov alebo šípových striel veľkosti kopije, ktorý vynašli Gréci okolo roku 400 pred Kr. Od Grékov tieto stroje prevzali Rimania, ktorí ich zaradili do svojej armády a námorníctva na paluby galér.

Princíp[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne išlo o zväčšený luk a šíp, ktorý mohol byť pripevnený na kolesovom podvozku. Neskôr sa prišlo na to že strela z luku nie je jedinou možnosťou ako vystreliť šíp. Odstránenie luku umožnilo vznik oveľa masívnejších zariadení, vybavených nosičmi šípov, ktoré sa vystreľovali pružinou.

Grécka balista[upraviť | upraviť zdroj]

Grécka balista

Pôvodný grécky vynález bol stroj na vrhanie – streľbu kamenných projektilov a šípových striel veľkosti oštepu. Konštrukcia bola zostavená z podstavca, vodiaceho prvku so žliabkom a napínacieho, spúšťacieho ústroja a dvoch ramien spojených tetivou a zasunutých do zväzku skrúcaných vlásí alebo lán. Z gréckej balisty sa strieľalo pod uhlom asi 45° strelami o váhe 0,5 kg do vzdialenosti 350 – 450 metrov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Balista

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]