Bieloruská gréckokatolícka cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Článok zo série
Východné katolícke cirkvi

Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí

Tradícia alexandrijská
Etiópska  · Eritrejská  · Koptská
Tradícia antiochijská
Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská
Tradícia arménska
Arménska
Tradícia chaldejská
Chaldejská · Sýrsko-malabarská
Tradícia konštantínopolská
Albánska · Bieloruská · Bulharská
Grécka · Chorvátska · Italo-albánska
Macedónska · Maďarská
Melchitská · Rumunská · Rusínska
Ruská · Slovenská · Ukrajinská

Bieloruská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu.

Jej pôvod siaha k Brestskej únii z roku 1596. Územie Bieloruska odvtedy patrilo k niekoľkým štátom. Na konci 18. storočia gréckokatolíci tvorili asi 80 percent obyvateľov na území dnešného Bieloruska. V čase, keď územie Bieloruska bolo súčasťou Ruska, bola gréckokatolícka cirkev na jeho území potláčaná. Naposledy bola cirkev včlenená do Ruskej pravoslávnej cirkvi po 2. svetovej vojne a gréckokatolíci boli následne prenasledovaní. Malé komunity gréckokatolíkov sa začali vynárať až po páde Sovietskeho zväzu a získaní nezávislosti Bieloruska. V roku 1993 bol za apoštolského vizitátora pre gréckokatolíkov v Bielorusku vymenovaný archimandrita Sergiusz Gajek MIC. Komunity gréckokatolíkov žijú aj v diaspore v zahraničí, napr. v Londýne a Chicagu. Bieloruská gréckokatolícka cirkev používa ako bohoslužobný jazyk bieloruštinu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]