Bitka o Smolensk (1941)

Dátum	6. júl – 5. august, 1941
Miesto	Smolensk
Výsledok	Víťazstvo Nemecka

Bitka o Smolensk (1941)
	Súčasť operácie Barbarossa, počas druhej svetovej vojny
	; Nemecký útok na oblasť Smolenska v júli 1941
Dátum	6. júl – 5. august, 1941
Miesto	Smolensk
Výsledok	Víťazstvo Nemecka
Protivníci
Nacistické Nemecko	Sovietsky zväz
Velitelia
Fedor von Bock; Günther von Kluge; Adolf Strauss; Hermann Hoth; Heinz Guderian; Maximilian von Weichs	Semjon Timošenko; Andrej Jeriomenko; Georgij Žukov; Filip Eršakov; Ivan Konev; Michail Lukin; Pavel Kuročkin; Michail Romanov; Fiodor Remezov; Vasilij Herasimenko; Leonid Sandalov; Fiodor Kuznecov; Konstantin Rokossovskij
Sila
1 200 000 mužov; 1 200 tankov	581 600 mužov; 700 tankov
Straty
250 000 mŕtvych, ranených alebo zajatých	300 000 zajatých; 45 000 mŕtvych, ranených; všetky tanky zničené
	Historický portál

Prvá bitka o Smolensk bola bitka v úvodnej fáze bojov na východnom fronte počas druhej svetovej vojny, trvajúca od 6. júla do 5. augusta 1941. Bojovali v nej vojská Tretej ríše, proti brániacim sa jednotkám Červenej armády. Bitka bola súčasťou operácie Barbarossa. Podľa plánu nacistického Nemecka malo v priestore Smolenska, ktorý bol významným strategickým a dopravným uzlom, dôjsť k mohutnej obkľučovacej operácii a následnému zničeniu sovietskych vojsk na tomto úseku frontu. Týmto by bola otvorená cesta na Moskvu.

Od začiatku operácie Barbarossa postúpili nemecké vojská do konca júna až k Minsku, kde zajali v byalistocko-minskom kotle viac než 300 000 vojakov Červenej armády. Sovietska obrana sa začiatkom mesiaca júl ustálila na čiare Vicebsk – Orša – Mahiľov. Tu vojská Červenej armády a Wehrmachtu zvádzali ťažké boje. Najdlhšie sa bránili jednotky 61. zboru, medzi nimi napr. 172. divízia generálmajora M. T. Romanova v Mahiľove, a to až do 26. júla 1941.

6. júla 1941 vojská skupiny armád Stred poľného maršala Fedora von Bocka obsadili Vicebsk. Nemci sa snažili podniknúť obkľúčovacie manévre, ale sovietskym jednotkám sa z obkľúčenia podarilo uniknúť. Červená armáda sa sústredila na ďalšie obranné boje a spôsobila nemeckým jednotkám veľké straty. Dňa 30. júla podnikli jednotky pod vedením Georgija Žukova úspešný protiútok pri Jelni, pri ktorom po prvýkrát od začiatku vojny dokázali obsadiť územie, ktoré bolo predtým ovládané Nemcami. Začiatkom augusta uskutočnili tankové zväzy 9. nemeckej armády obkľúčovací manéver, časť brániacich sa sovietskych vojsk v dňoch 5. – 6. augusta obišli a obsadili Smolensk. V obkľúčenom kotle južne od Smolenska zostalo 300 000 červenoarmejcov 16., 19. a 20. armády. Ďalším obkľúčeným sovietskym jednotkám sa podarilo uniknúť vďaka úderom posíl vojsk Západného frontu. Tým sa podarilo skonsolidovať ďalšiu obrannú líniu pred Moskvou. Išlo hlavne o sily 19. a 20. armády. V priestore pri Jelni boje pokračovali a Červená armáda prešla do obrany dňa 10. septembra.

V obkľúčení pri Smolensku Nemci zajali 300 000 vojakov, ukoristili 3 200 tankov a 3 000 diel, avšak sami utrpeli veľké straty, keď prišli o 250 000 mužov a značné množstvo techniky. Vďaka týmto dlhotrvajúcim a vyčerpávajúcim bojom však mohla Červená armáda skonsolidovať obranu pred nemeckým útokom na Moskvu. Nemci stratili teoretickú možnosť dobyť Moskvu na prelome letných a jesenných mesiacov z chodu. Mnohí autori považujú úspešnú obranu a sovietske protiútoky v priestore Smolenska za jeden z rozhodujúcich okamihov bojov na východnom fronte^[1]. Aj keď je otázne, či by nemecké sily skutočne boli schopné Moskvu z chodu obsadiť, bez toho aby výrazne ohrozili krídla svojich útočiacich vojsk.