Bitka o Smolensk (1941)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka o Smolensk (1941)
Súčasť operácie Barbarossa, počas druhej svetovej vojny

Nemecký útok na oblasť Smolenska v júli 1941
Dátum 6. júl – 5. august, 1941
Miesto Smolensk
Výsledok Víťazstvo Nemecka
Protivníci
Tretia ríša Nacistické Nemecko ZSSR Sovietsky zväz
Velitelia
Tretia ríša Fedor von Bock
Tretia ríša Günther von Kluge
Tretia ríša Adolf Strauss
Tretia ríša Hermann Hoth
Tretia ríša Heinz Guderian
Tretia ríša Maximilian von Weichs
ZSSR Semjon Timošenko
ZSSR Andrej Jeriomenko
ZSSR Georgij Žukov
ZSSR Filip Eršakov
ZSSR Ivan Konev
ZSSR Michail Lukin
ZSSR Pavel Kuročkin
ZSSR Michail Romanov
ZSSR Fiodor Remezov
ZSSR Vasilij Herasimenko
ZSSR Leonid Sandalov
ZSSR Fiodor Kuznecov
ZSSR Konstantin Rokossovskij
Sila
1 200 000 mužov
1 200 tankov
581 600 mužov
700 tankov
Straty
250 000 mŕtvych, ranených alebo zajatých 300 000 zajatých
45 000 mŕtvych, ranených
všetky tanky zničené

Prvá bitka o Smolensk bola bitka v úvodnej fáze bojov na východnom fronte počas druhej svetovej vojny, trvajúca od 6. júla do 5. augusta 1941. Bojovali v nej vojská Tretej ríše, proti brániacim sa jednotkám Červenej armády. Bitka bola súčasťou operácie Barbarossa. Podľa plánu nacistického Nemecka malo v priestore Smolenska, ktorý bol významným strategickým a dopravným uzlom, dôjsť k mohutnej obkľučovacej operácii a následnému zničeniu sovietskych vojsk na tomto úseku frontu. Týmto by bola otvorená cesta na Moskvu.

Od začiatku operácie Barbarossa postúpili nemecké vojská do konca júna až k Minsku, kde zajali v byalistocko-minskom kotle viac než 300 000 vojakov Červenej armády. Sovietska obrana sa začiatkom mesiaca júl ustálila na čiare Vicebsk – Orša – Mahiľov. Tu vojská Červenej armády a Wehrmachtu zvádzali ťažké boje. Najdlhšie sa bránili jednotky 61. zboru, medzi nimi napr. 172. divízia generálmajora M. T. Romanova v Mahiľove, a to až do 26. júla 1941.

6. júla 1941 vojská skupiny armád Stred poľného maršala Fedora von Bocka obsadili Vicebsk. Nemci sa snažili podniknúť obkľúčovacie manévre, ale sovietskym jednotkám sa z obkľúčenia podarilo uniknúť. Červená armáda sa sústredila na ďalšie obranné boje a spôsobila nemeckým jednotkám veľké straty. Dňa 30. júla podnikli jednotky pod vedením Georgija Žukova úspešný protiútok pri Jelni, pri ktorom po prvýkrát od začiatku vojny dokázali obsadiť územie, ktoré bolo predtým ovládané Nemcami. Začiatkom augusta uskutočnili tankové zväzy 9. nemeckej armády obkľúčovací manéver, časť brániacich sa sovietskych vojsk v dňoch 5. – 6. augusta obišli a obsadili Smolensk. V obkľúčenom kotle južne od Smolenska zostalo 300 000 červenoarmejcov 16., 19. a 20. armády. Ďalším obkľúčeným sovietskym jednotkám sa podarilo uniknúť vďaka úderom posíl vojsk Západného frontu. Tým sa podarilo skonsolidovať ďalšiu obrannú líniu pred Moskvou. Išlo hlavne o sily 19. a 20. armády. V priestore pri Jelni boje pokračovali a Červená armáda prešla do obrany dňa 10. septembra.

V obkľúčení pri Smolensku Nemci zajali 300 000 vojakov, ukoristili 3 200 tankov a 3 000 diel, avšak sami utrpeli veľké straty, keď prišli o 250 000 mužov a značné množstvo techniky. Vďaka týmto dlhotrvajúcim a vyčerpávajúcim bojom však mohla Červená armáda skonsolidovať obranu pred nemeckým útokom na Moskvu. Nemci stratili teoretickú možnosť dobyť Moskvu na prelome letných a jesenných mesiacov z chodu. Mnohí autori považujú úspešnú obranu a sovietske protiútoky v priestore Smolenska za jeden z rozhodujúcich okamihov bojov na východnom fronte[1]. Aj keď je otázne, či by nemecké sily skutočne boli schopné Moskvu z chodu obsadiť, bez toho aby výrazne ohrozili krídla svojich útočiacich vojsk.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Glanz, D., The Soviet-German War 1941-1945: Myths and Realities: A Survey Essay. Clemson University, Clemson, South Carolina, 2001, s. 21-22

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Smolenska (1941) na českej Wikipédii.