Bohuslav Fuchs

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bohuslav Fuchs
český architekt a urbanista
český architekt a urbanista
Narodenie24. marec 1895
Všechovice, Česko
Úmrtie18. september 1972 (77 rokov)
Brno, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Bohuslav Fuchs

Prof. Ing. arch. Bohuslav Fuchs, DrSc. (* 24. marec 1895, Všechovice – † 18. september 1972, Brno), bol český architekt a urbanista, predstaviteľ česko-slovenského funkcionalizmu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 24. marca 1895 v obci Všechovice, do rodiny malého obchodníka. Navštevoval reálnu školu, kde sa vyučil za murára. Neskôr navštevoval Gymnázium v Holešove a Stavebnú Priemyslovú školu v Brne, ktorú absolvoval v roku 1915. Od roku 1916 bol študentom na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe. Študoval pod vedením profesora Jána Kotěru, v ktorého ateliéri pracoval v rokoch 1919 – 1921. Ďalšie dva roky spolupracoval v spoločnom ateliéri s Jozefom Štěpánkom. V roku 1922 sa natrvalo usadil v Brne. Zoznámil sa s mestským architektom Jindřichom Kumpoštom, ktorý mu ponúkol zamestnanie v architektonickom a regulačnom oddelení mestského stavebného úradu v Brne. Tu pôsobil v rokoch 1923 – 1929. V roku 1929 založil svoj vlastný ateliér. V rokoch 1938 – 1940 bol profesorom na Umeleckopriemyslovej škole v Zlíne. Od roku 1945 učil architektúru na Vysokej škole technickej Dr. Eduarda Beneša v Brne, kde ho v roku 1947 vymenovali za profesora. V rokoch 1948 – 1949 pôsobil ako dekan odboru Architektúry a Pozemného staviteľstva a v rokoch 1951 – 1952 a 1955 – 1958 ako dekan Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva, po tzv. kádrových previerkach, bol nútený opustiť učiteľské miesto na vysokej škole. Následne bol obvinený a odsúdený k dvom rokom väzenia podmienečne. Zomrel dňa 18. septembra roku 1972 v Brne.

Tvorba a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Kúpele v Zábrdoviciach.
Hotel Avion – súčasný stav.

Fuchs sa venoval architektúre a urbanizmu, ale aj obnove pamiatok či dizajnu úžitkového umenia. Jeho celoživotné dielo obsahuje vyše 500 projektov, z toho 150 realizovaných. Okrem toho sa venoval pedagogickej aj teoretickej činnosti.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé náčrty Fuchsovej tvorby pochádzajú ešte z čias, keď študoval na stavebnej priemyslovke pod vedením Jaroslava Syrište. Práce z tohto obdobia boli do značnej miery ovplyvnené súdobou architektúrou kubizmu, rondokubizmu, čo súviselo z dobou hľadania národného štýlu v Česko-Slovensku. Na Fuchsových prácach a realizáciách po absolvovaní AVU je zjavný vplyv Kotěrových princípov tvorby. Ťažiskom mu bol funkčný priestor, ktorý dosahoval technickými a konštruktívnymi prostriedkami. Pred rokom 1925 sa na jeho tvorbe prejavil vplyv holandskej neoplastickej skupiny De Stijl. Z tohto obdobia nesie jeho práca spoločné prvky pravouhlého členenia plôch, vertikálne a horizontálne členených do abstraktnej kompozície, ukončenej plochou strechou. Veľkú pozornosť venuje tektonike muriva a skladbe článkovej architektúry. Z tohto obdobia sú známe projekty ako napr.: návrh na stále Zemské výstavisko (Brno, 1924), Obchodná a administratívna budova Mastnej Burzy (Brno, 1924 – 1925), Obradná sieň ústredného cintorína (Brno, 1925).

Zlom v práci Bohuslava Fuchsa nastal v polovici 20. rokov, a to pri stavbe Zemanovej kaviarne (Brno,1925). Na tejto realizácii je markantný odklon autora od neoplastickosti k funkčne a hlavne priestorovo orientovanej architektúre funkcionalizmu. Pri návrhu vychádzal z jednoduchej kompozície dvoch hranolov, pričom konečná podoba architektúry vychádza zo železobetónovej konštrukcie a funkčno-prevádzkovej schémy objektu. Takýto prístup s dôrazom na priestorové prelínanie interiéru a exteriéru sa stal pre jeho tvorbu charakteristický.Iné projekty z tohto obdobia: Hotel Avion (Brno, 1927), Pavilón mesta Brno (Brno, 1927), Hotel Passage (spolu s Antonínom Mullerom) (Brno, 1927), Mestské kúpele (Brno-Zábrdovice, 1929), Moravská banka spolu s Ernstom Wiesnerom (Brno, 1929), Masarykov študentský domov (Brno, 1928 – 1930), Odborná škola Vesna a domov Elišky Máchovej (Brno,1929), Zotavovňa Morava (Tatranská Lomnica, 1930 – 1931).

Začiatkom 30. rokov došlo k ďalším zmenám vo Fuchsovej tvorbe. Pre čoraz častejšie používanú oceľovú konštrukciu sa mohol Fuchs vo svojich prácach odpútať od pustých tvarov ranej moderny. Architektonický výraz už nevychádza najmä z konštrukčného riešenia, a tak sa do funkčne odvodenej architektúry dostávajú výtvarne bohatšie kompozície. Do zdržanlivých elementárnych foriem s plochou strechou sa časom dostalo uvoľnenia v podobe organických foriem krivky, segmentu a plného oblúka. V tomto období pribudli stavby ako napr.: Nájomný dom Z.Rosenthalovej (Bratislava, 1935), Termálne kúpalisko Zelená žaba (Trenčianske Teplice, 1935 – 1936), administratívna budova firmy Alpa (Brno-Královo Pole, 1936), Zemské vojenské veliteľstvo (Brno, 1936 – 1937), Nádražný poštový úrad (Brno, 1938).

Urbanizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkú časť Fuchsovho diela okrem architektonických úloh zohrávali urbanistické návrhy. Už po absolvovaní akadémie, počiatkom 20. rokov sa zaoberal návrhmi pre reguláciu miest a mestských častí. Konkrétne išlo o: súťažný návrh na reguláciu a rozšírenie Prostějova (1920), súťažný návrh na reguláciu pobrežnej časti Malej Strany v Prahe (1922), štúdia regulačnej úpravy predmestia Klárová v Prahe (1922). Po usadení v Brne a pri práci na mestskom úrade sa zaoberal štúdiami na reguláciu Veľkého Brna, ktoré vzniklo pripojením predmestských obcí k historickému centru. Z tohto obdobia je podstatná najmä štúdia Tangenta (1926 – 1927), v ktorej sa spolu s Jozefom Peňázom a Františkom Sklenářom zaoberali reguláciou Brna a rozšírením jeho historického centra. Po nasledujúcich súťažných návrhoch na dopravný a hospodársky plán Brna (1933) ich teoretické a praktické skúsenosti z tejto oblasti zhrnuli v publikácii Cesta k hospodářské obrodě ČSR. V rokoch 1936 – 1952 spracoval územno-plánovacie štúdie a regulačné návrhy pre viac ako štyridsať obcí a miest. Ďalšou významnou urbanistickou prácou bola jeho Metoda Reginálniho Plánování, kde určil spôsob ako riešiť územia regiónov novými pracovnými postupmi. Jeho teóriu si v roku 1951 overil pri štúdii územia Okřišky a Předín. V Priebehu 50. a začiatkom 60. rokov sa Fuchs zaoberal urbanizmom veľkých mestských aglomerácií a ich historických centier. Príkladom sú smerné územne plány pre Košice z roku 1951 a neskôr pre Nitru z roku 1952. Pri riešení veľkých urbanistických komplexov sa mu stalo východiskom urbanistické zónovanie, ktoré si vyskúšal priexperimentálnej štúdii sídla pre 300 tisíc obyvateľov (1962). Jednou z jeho posledných prác bol súťažný návrh na riešenie zástavby okolia Národného divadla v Prahe (1962, 1964).

Obnova pamiatok[upraviť | upraviť zdroj]

V 50. rokoch sa Fuchs zaoberal problematikou pamiatkovej starostlivosti a podieľal sa na pláne na asanáciu historického jadra Brna z roku 1958 a na rekonštrukcii napr. Reduty a Umelecko priemyslového múzea v Brne.

Dizajn[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem navrhovania drobných predmetov úžitkového umenia, Fuchs inicioval vznik podnikov na výrobu bytových doplnkov: Standart bytové společnosti, Dielne umeleckej keramiky, Magazín AKA.

Tituly a ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bohuslav_Fuchs&oldid=7692413“