Bornit

	Bornit
	Cu₅FeS₄
Všeobecné informácie
Objaviteľ	Johann Friedrich Henckel; (1725)
Pôvod názvu	podľa Ignáca Borna, rakúskeho mineralóga
	Typová lokalita
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	II/B.02 (8.vyd.); 2.BA.10 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	2.BA.15 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	2.5.2.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Rombická sústava
Bodová grupa	mmm
Priestorová grupa	Pbca
Mriežkové param.	a = 10,95 Å; b = 21,862 Å; c = 10,95 Å; V = 2621,31 Å3; Z = 16
Habitus	masívny, zrnitý, pseudokubické kryštály
Zrasty	penetračné zrasty podľa {111}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	opakný
Farba(y)	medená, bronzová
Vryp	šedočierny
Lesk	kovový
Tvrdosť (Mohs)	3
Hustota	5,06 - 5,09 kg.dm−3
Štiepateľnosť	zlá podľa {111}
Iné
Rozpustnosť	v kys. dusičnej
Odrody a variety
	argentobornit - odroda so zvýšeným obsahom Ag
	Zoznam minerálov; Bornit na mindat.org; Bornit na Commons
	Portál vied o Zemi; Chemický portál

Bornit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky komplexný sulfid medi a železa - Cu₅FeS₄. Pomenovaný po: Ignác Anton Born - rakúsky mineralóg.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Bornit tvorí hexaédrické, oktaédrické alebo dodekaédrické kryštály, často so zakriveným povrchom alebo nerovnými plochami. Zvyčajne má však kompaktný, zrnitý alebo celistvý habitus. Býva medenočervený, hnedočervený alebo bronzový, pri oxidácii sa však pokrýva modrou, purpurovou a červenou nábehovou farbou preto sa zvykne nazývať aj „pávia ruda“; vryp má sivočierny. Bornit je nepriehľadný minerál s kovovým leskom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká na hydrotermálnych žilách spolu s kremeňom, chalkopyritom a galenitom. Tvorí sa aj v niektorých vyvretých horninách. Môžu ho obsahovať i oxidačné zóny medených žíl.