Bratislavská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Župa XV.
(Bratislavská župa)
župa
Oficiálny názov: Župa XV.
Zaužívaný názov: Bratislavská župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Bratislava
Najvyšší bod Veľká Javorina
 - výška 970 m n. m.
Najnižší bod koryto Dunaja
 - výška 110 m n. m.
Číslo župy XV
Rozloha 7 800 km² (780 000 ha)
Obyvateľstvo 718 200 (1921)
Hustota 92,1 obyv./km²
Vznik 1. januára 1923[1]
Zánik 1. júla 1928[2]
Župan Matej Metod Bella (1923 – 1928)
Počet okresov 15 (1923)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bratislavská župa, úradný názov Župa XV. (neoficiálne pomenovanie Bratislavská veľžupa), bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci nového župného zriadenia. Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 11 458 km² a jej správnym centrom bola Bratislava.

Vznik a zánik župy[upraviť | upraviť zdroj]

Po zániku Uhorska v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp (vrátane Bratislavskej) prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922. V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (okrem Prahy a Podkarpatskej Rusi) rozdelené na 21 žúp. Jednou z nich bola aj v nových hraniciach vymedzená Bratislavská župa, ako jedna zo šiestich žúp, zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku hovorilo veľžupy. Bratislavská župa mala poradové číslo XV. Zákon stanovil vznik župného úradu na čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva čoby samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Bratislavská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.[3][4]

Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na Slovensku. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev. V Bratislavskej župe vtedy zvíťazili protivládne a opozičné strany.[5] Županom Bratislavskej župy bol vymenovaný Matej Metod Bella.[6]

Dňa 14. júla 1927 bol prijatý zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinný od 1. júla 1928.[2] Bratislavská župa sa stala súčasťou krajiny Slovenskej.[3][7] Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej, boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.[8][9]

Župy boli obnovené na území Slovenska ešte v rokoch 1939 – 1945 za Slovenského štátu. Vtedy vznikla i novo vymedzená Bratislavská župa.

Územné vymedzenie župy[upraviť | upraviť zdroj]

Bratislavská župa sa rozkladala na území juhozápadného Slovenska a patrilo do nej okrem Bratislavy aj Záhorie, Dolné Považie a časť Stredného Považia a Podunajska. Zaberala tak prihraničné územie s Moravou, Rakúskom i Maďarskom.[4]

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku mala Bratislavská župa týchto 15 okresov:

  • Bratislava (vrátane mesta)
  • Malacky
  • Skalica
  • Senica
  • Myjava
  • Nové Mesto nad Váhom
  • Piešťany
  • Hlohovec
  • Trnava
  • Modra
  • Galanta
  • Šaľa
  • Komárno
  • Dunajská Streda
  • Šamorín[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nariadenie vlády č. 310/1922 Sb. ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej, § 1, [cit. 2020-04-18]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b Zákon č. 125/1927 Sb. o organisaci politické správy, [cit. 2020-04-17]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b ČERNÁ, Vladimíra. Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920. [s.l.] : Masarykova univerzita, Právnická fakulta – Katedra dějin státu a práva, 2006. Dostupné online.
  4. a b c ŠPROCHA, Branislav; TIŠLIAR, Pavol. Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska publikované v Pohyboch obyvateľstva Československa v rokoch 1919 – 1937 : (analyticko-metodická príručka). 1. vyd. Bratislava : Infostat, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-89398-09-6.
  5. Volby na Slovensku. Národní listy, október 1923, roč. 63., čís. 270, s. 1. Dostupné online.
  6. KLÍMA, Stanislav. Osvobozené Slovensko. Praha : Nakladatelství Jan Otto, 1926. Dostupné online. S. 107.
  7. Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 400-401.
  8. Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  9. Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. [online]. psp.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 48°08′50″S 17°07′35″V / 48,147085°S 17,126389°V / 48.147085; 17.126389