Burgenland

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Burgenland
spolková krajina
Vlajka
Symbol
Štát Rakúsko Rakúsko
Najväčšie mesto Eisenstadt
Hlavné mesto Eisenstadt
Najvyšší bod Geschriebenstein
 - výška 884 m n. m.
Rozloha 3 965,46 km² (396 546 ha)
Obyvateľstvo 294 436 (1.01.2020)
Hustota 74,25 obyv./km²
Krajinský hajtman Hans Peter Doskozil (SPÖ)
ISO 3166-2 AT-1
Členenie -
Okresy 2 štatutárne mestá
7 okresov (Bezirk)
Obce 171
- z toho mestá 13
- z toho trhové obce 59
Poloha spolkovej krajiny v rámci Rakúska
Poloha spolkovej krajiny v rámci Rakúska
Webová stránka: www.bgld.gv.at
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Burgenland[1][2] (slovenský normovaný názov; zriedkavé názvy: Burgenlandsko[3][4], Hradsko[5]:222; nem. Burgenland, chorv. Gradišće, slovin. Gradiščanska, maď. Várvidék, Őrvidék) je najvýchodnejšia rakúska spolková krajina.

Územie Burgenlandu historicky patrilo do Uhorska (resp. od konca roka 1918 do Maďarska) a nebolo v ňom nijako zvlášť vyčlenené. Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Rakúsko ako nová spolková krajina.

Burgenland hraničí na severe s mestom Bratislava, na východe s Rábsko-mošonsko-šopronskou župou a Vašskou župou (obe v Maďarsku), na juhu niekoľko kilometrov s dvoma slovinskými obcami Kuzma a Rogašovci a zo západnej strany sú rakúske spolkové krajiny Štajersko a Dolné Rakúsko. Burgenland je členom európskeho regiónu Centrope.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov „Burgenland“ vychádza zo skutočnosti, že krajinu tvoria časti troch žúp, z ktorých všetky mali v názve „Burg“. Kuriózny je fakt, že ani jeden z troch hradov, ktoré mu dali meno, sa nenachádza na území dnešného Burgenlandu. Všetky sú na maďarskom území:

Začiatkom roku 1919 si Rakúsko nárokovalo aj časti župy Pressburg (bratislavskej župy) pre Burgenland. Preto bol v júni 1919 navrhnutý názov „Vierburgenland“. V polovici augusta 1919 sa však na mierových rokovaniach ukázalo, že Pressburg bude pridelený Československu. Karl Renner zo Saint-Germain odporučil zmeniť názov na „Dreiburgenland“.[6][7]

Názov „Burgenland“ údajne prvýkrát navrhol Gregor Meidlinger z Frauenkirchu 6. septembra 1919 po rozhovore nemecko-západomaďarskej delegácie s kancelárom Karlom Rennerom.[8] Tento názov sa začal bežne používať najneskôr spolu s prijatím spolkového ústavného zákona postavení Burgenlandu ako rovnoprávnej spolkovej krajiny z 25. januára 1921. Ide o novotvar, ktorý v doslovnom preklade znamená krajina hradov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 400 pred Kr. sa na území dnešného Burgenlandu usadili Kelti. Približne v čase Kristovho narodenia sa Burgenland stal súčasťou (starovekej) Rímskej ríše; jeho územie patrilo do provincie Panónia. Rímska nadvláda sa skončila v roku 378, územie potom osídlili Ostrogóti. Huni tu vládli v rokoch 433 až 453. V roku 454 sa v oblasti Neziderského jazera narodil budúci ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký. Následne boli na tomto území Longobardi a Avari (600-800). Koncom 8. storočia porazil franský kráľ Karol Veľký Avarov a krajina bola začlenená do Franskej ríše. [9] Územie dnešného Burgenlandu teda bolo približne od 9. storočia súčasťou Východofranskej ríše.[10] V roku 907 Maďari dobyli krajinu a toto územie sa stalo súčasťou Uhorska.[11]

Toto územie až do 20. storočia patrilo k Uhorsku a je tak jedinou časťou Rakúska, ktorá nikdy nebola súčasťou Svätej ríše rímskej, Rakúskeho arcivojvodstva ani Predlitavska. Hranica Burgenlandu so zvyškom Rakúska zodpovedá práve niekdajšej rakúsko-uhorskej hranici.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 si novovzniknutý štát Nemecké Rakúsko okrem iného nárokoval aj nemecky hovoriacu časť západného Uhorska. V St. Germainskej zmluve uzavretej medzi Rakúskom a víťaznými mocnosťami prvej svetovej vojny bola oblasť v roku 1919 pridelená Rakúsku; Maďarsko sa muselo zaviazať k jej postúpeniu v Trianonskej zmluve z roku 1920.

Rakúsko si toto územie oficiálne nárokovalo najneskôr v lete 1919, ale de iure sa jeho súčasťou stalo až v júli 1920 (teda keď nadobudla účinnosť Saintgermainská zmluva zo septembra 1919), prípadne v lete 1921 (teda keď nadobudla účinnosť Trianonská zmluva a bolo dohodnuté odovzdanie územia), a de facto sa súčasťou Rakúska stalo až v novembri 1921, keď bolo územie po mnohých rakúsko-maďarských bojoch fyzicky obsadené Rakúskom. V Šoproni (pôvodne plánovanom hlavnom meste Burgenlandu) a okolí sa však v decembri 1921 konalo referendum, na základe ktorého mesto s okolím zostalo v Maďarsku. Definitívna úprava hranice Burgenlandu, t.j. úprava jej podrobností do ich súčasnej podoby, bola zrealizovaná v roku 1923.[12][13][14]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Neziderské jazero

Burgenland má rozlohu 3 965,20 km² a štátnu hranicu dlhú 397 km zdieľa prevažne s Maďarskom, ale v malom rozsahu aj so Slovinskom a Slovenskom. Takmer 40 000 ha Burgenlandu (takmer 10 % z celkovej plochy) patrí Esterházyho nadácii; čo z neho robí najväčšieho súkromného vlastníka pôdy v Burgenlande a jedného z najväčších v Rakúsku.

Najvyšším pohorím Burgenlandu je 884 m vysoký Gewrittenstein (Írott-kő), cez vrchol ktorého prechádza štátna hranica. Najnižším bodom je Hedwighof v obci Apetlon s výškou 114 m, čo je zároveň najnižší bod v celom Rakúsku.

Neziderské jazero, ktoré je charakteristické pre severnú časť Burgenlandu, je v závislosti od použitej definície najväčšie alebo druhé najväčšie jazero v Rakúsku (po Bodamskom jazere). V Burgenlande je množstvo minerálnych a termálnych prameňov.

Zemepisný stred Burgenlandu (súradnice: ♁ 47° 28′ 41,2″ N , 16° 34′ 17,8″ E ) sa nachádza v Unterpullendorfe (obec Frankenau-Unterpullendorf) a geografi Burgenlandu ho označili tzv. „Centrálnym kameňom“ z Paulibergu.

Z hľadiska krajiny sa Burgenland delí na tri regióny, Severný Burgenland, Stredný Burgenland a Južný Burgenland.[15]

Nachádza sa tu Národný park Neziderské jazero – Seewinkel, ktorý tvorí rakúsku časť kultúrnej krajiny Fertő/Neusiedler See zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdelenie okresov v Burgenlande podľa regiónov:
     Severný Burgenland
     Stredný Burgenland
     Južný Burgenland

Burgenland pozostáva zo 171 nezávislých obcí a je rozdelený do siedmich politických okresov a dvoch slobodných miest Eisenstadt a Rust. Burgenland mal v roku 2019 najnižší priemerný počet obyvateľov na obec zo všetkých rakúskych spolkových krajín, s priemerom len 1716 obyvateľov na obec. Celé Rakúsko malo v roku 2019 v priemere 4227 obyvateľov na jednu obec.

Okresy a slobodné mestá (od severu na juh)
Názov Rozloha (km²) Počet obyvateľov (2022)
[16]		 Evidenčné číslo vozidiel
Neusiedl am See 1038,64 60,806 ND
Eisenstadt-okolie 0.453,14 44,257 EU
Eisenstadt 0.042,88 15,240 E
Rust 0.020,01 01,984 E
Mattersburg 0.237,83 40,593 MA
Oberpullendorf 0.701,44 37,524 OP
Oberwart 0.732,58 54,353 OW
Güssing 0.485,34 25,668 GS
Jennersdorf 0.253,34 17,158 JE

Ekonomika a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnica A6 (Nordost Autobahn) v blízkosti obce Potzneusiedl, v pozadí veterné turbíny
Vinohrady v oblasti Donnerskirchen

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Burgenland vedú diaľnice A2, A3, A4, A6, spolková cesta B50 (B 50) a rýchlostná cesta S31 (Rakúsko) S31. Vďaka nim je región prepojený s najväčšími blízkymi rakúskymi mestami Graz ako aj s Viedňou.[17]

Spojenie železnicou zabezpečujú Raaberbahn, Pannoniabahn, Neusiedler Seebahn a čiastočne nepoužívaná Pinkatalbahn.[18] Do roku 2022 premávala aj Südburgenländische Regionalbahn.[19][20]

V Burgenlande existuje niekoľko regionálnych autobusových liniek (hlavne poštové autobusy ÖBB a autobusy zo Südburgu), ktoré patria do Verkehrsverbund Ost-Region (VOR). Okrem toho bola v roku 2021 založená Verkehrsbetriebe Burgenland s cieľom zlepšiť infraštruktúru verejnej dopravy v južnom Burgenlande.[21]

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Kvôli nedostatku alternatív v regióne dominovalo poľnohospodárstvo. Ako ekonomicky zaostalá spolková krajina Rakúska bol Burgenland v roku 1995 vyhlásený za 1. cieľovú oblasť Európskej únie[22] a dostával dotácie do roku 2013. Stále existuje rozdiel medzi severom a juhom v ekonomickej sile. Približne 23 000 obyvateľov Burgenlandu dochádza za prácou do Viedne denne alebo týždenne.

Burgenland sa vyznačuje poľnohospodárstvom. Spolu s Dolným Rakúskom je najvýznamnejšou vinohradníckou oblasťou Rakúska. V Burgenlandskom vinohradníctve sa pestuje 11 284 hektárov (stav k 30.11.2022).[23] Delí sa na tieto vinohradnícke oblasti:

  • Neusiedlersee (6,675 ha)
  • Leithaberg (3,097 ha)
  • Rust (412 ha)
  • Rosalia (297 ha)
  • Mittelburgenland (2,104 ha)
  • Eisenberg (515 ha)

Okrem krajinského hlavného mesta Eisenstadt sú dôležitými hospodárskymi lokalitami aj obchodné strediská: Kittsee, Parndorf/Neusiedl am See, Müllendorf a Heiligenkreuz. Medzi popredné spoločnosti v Burgenlande patria Unger Stahlbau, Melecs, Leier International a Becom Electronics. Burgenland je európskym priekopníkom v oblasti veternej energie. V roku 2000 približne tri percentá elektriny vyrobenej v krajine pochádzali z veterných turbín , v roku 2011 to bola už polovica. V roku 2013 bola krajina z hľadiska elektriny sebestačná, keďže 100 percent elektriny spotrebovanej v regióne bolo dodaných z obnoviteľných energií.[24]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad Forchtenstein

V minulosti tu pôsobili významní klasickí hudobníci Franz Liszt a Joseph Haydn.[25]

Kultúrne podujatiasa konajú hlavne v lete, Festival komornej hudby Lockenhaus, Festival pri jazere v obci Mörbisch, operný festival v rímskom kameňolome St. Margarethen, zámocké hry v Kobersdorfe, zámocké hry v Güssingu, muzikál a kultúrne leto v Güssingu, letný festival v Jennersdorfe či európske sympózium Kaisersteinbruchs. Nádvorie Táborského hradu s dvojposchodovými arkádami sa v lete využíva na operné predstavenia a množstvo iných podujatí.[26]

Vďaka prítomnosti viacerých menšín sú ľudové zvyky v Burgenlande obzvlášť pestré. Konajú sa tu aj kultúrne podujatia ako chorvátske či maďarské domáce večery, ktoré organizujú aj menšiny.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Esterháziho palác: Barokový palác, ktorý bol od 17. storočia vo vlastníctve šľachtického rodu Esterházy; Orientačný bod hlavného mesta krajiny
  • Zámok Halbturn: Barokovú budovu postavil Johann Lukas von Hildebrandt začiatkom 18. storočia a slúžil ako poľovnícke a letné sídlo cisárskej rodiny.
  • Zámok Kobersdorf: Franz Graf Kery postavil v 17. storočí na mieste niekdajšieho vodného hradu neskororenesančné krídlo. Od roku 1972 sa tu konajú Zámocké hry Kobersdorf.
  • Zámok Rotenturm: postavený v 60. rokoch 19. storočia ako sídlo grófskej rodiny Erdödyovcov, mal po roku 1924 rôznych majiteľov a chátral. Od roku 2008 je v súkromnom vlastníctve a prešiel kompletnou rekonštrukciou. Plesové sály sa využívajú na rôzne podujatia a kaplnka v rámci hradu sa dá využiť na svadobné obrady.
  • Hrad Forchtenstein: Neskorostredoveká stavba bola bývalým sídlom pánov z Forchtensteinu. V roku 1450 šľachtický rod vymrel pre nedostatok mužských potomkov a hrad bol 170 rokov vo vlastníctve Habsburgovcov. Mikuláš Esterházi dostal zámok od cisára Ferdinanda II. v roku 1622 a rozšíril dnes už schátraný zámok na pevnosť.
  • Hrad Lockenhaus: Hrad na kopci z 13. storočia sa nachádza v pohorí Günser na skalnom výbežku na Günsbachu. V roku 1968 získal areál hradu Paul Anton Keller s manželkou a zrekonštruovali hrad, ktorý bol v zlom stave.[27]
  • Zámok Schlaining: Po rozsiahlych rekonštrukciách je zámok z 13. storočia domovom Mierového inštitútu a rôznych výstav.
  • Zámok Güssing: Postavený v roku 1157 je najstarším hradným komplexom v Burgenlande a od roku 1524 je vo vlastníctve rodiny Batthyány. V roku 1459 získal hrad historický význam, keď sa na ňom zišli nespokojní magnáti a cisár Fridrich III. zvolený za uhorského kráľa.
  • Zámok Bernstein: Najvyššie položený zámok v Burgenlande je vo vlastníctve rodiny Almásy od roku 1892 a v súčasnosti je prevádzkovaný ako hotel a reštaurácia.
  • Zrúcanina hradu Landsee: Bývalá pevnosť bola len niekoľko stoviek metrov východne od hranice medzi rakúskymi územiami Svätej ríše rímskej a Uhorským kráľovstvom. Zrúcanina hradu je obľúbeným cieľom uprostred prírodného parku Landseer Berge.[28]
  • Bergkirche: nazývaný aj " "Haydnkirche"; V 17. storočí bol plánovaný ako pútnický kostol, po desaťročiach prerušenia výstavby bol dokončený až v roku 1803. Od roku 1932 je v horskom kostole rakva skladateľa Josepha Haydna (1732–1809).[29]
  • Dóm sv. Martina: Bývalý farský kostol je od roku 1960 katedrálou Eisenstadtskej diecézy.
  • Bazilika Frauenkirchen: Po rozsiahlom zničení v dôsledku druhého tureckého obliehania Viedne (1683) bol barokový pútnický kostol od základov prestavaný a v roku 1990 bol pápežom Jánom Pavlom II. povýšený na baziliku minor.
  • Bazilika Maria Loretto: Po väčšom zničení Turkami v roku 1683 bol kostol prestavaný kniežaťom Pavlom Esterházym a v roku 1707 znovu vysvätený.[30]
  • Maják Podersdorf: Maják sa nachádza v malom prístave Podersdorf am See. Približne dvanásť metrov vysoká veža bola postavená ako orientačný bod a na výstrahu pred búrkami pre nadšencov vodných športov, ale je aj obľúbeným fotomotívom.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

V Sandecku (Seewinkel) v Burgenlande žijú biele osly, ktorí sa teraz stali vzácnymi.[31] Nachádzajú sa tu aj kone Przewalského, maďarský stepný dobytok, mangalica a vodné byvoly. Ohrozeným druhom je aj Hraboš močiarny.[32]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Názvy štátov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2019-05-15, [cit. 2023-09-03]. Dostupné online.
  2. ↑ Burgenland. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 386.
  3. ↑ Knihovnik, 1968, roč. 13, s. 204. Dostupné online [cit. 2023-09-03].
  4. ↑ TASR. Burgenlandsko chce zabezpečiť elektrinu z vetra. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-08-09. Dostupné online [cit. 2020-02-15]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ NOVOTNÁ, Mária. Halštadské žiarové pohrebisko v Mužle. Slovenská archeológia (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1956, roč. IV, čís. 2, s. 213 – 223. Dostupné online [cit. 2023-09-03].
  6. ↑ 100 Jahre Burgenland So kam das Burgenland zu seinen heutigen Namen [online]. meinbezirk.at, 2021-01-08, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
  7. ↑ KASTNER, Hugo. Von Aachen bis Zypern (geografische Namen und ihre Herkunft ; Anekdoten, Fakten und Vergleiche ; mehr als 3500 Namen aus aller Welt). [s.l.] : Schlütersche, 2007. 496 s. ISBN 978-3-89994-124-1.
  8. ↑ Die Entstehung des Landesnamens "Burgenland" [online]. burgenland.at, [cit. 2023-05-09]. Dostupné online.
  9. ↑ FLOIGER, Michael. Romanen, Hunnen und Germanen - Die Völkerwanderung [online]. atlas-burgenland.at, [cit. 2023-04-19]. Dostupné online.
  10. ↑ Encyklopedický ústav SAV.. Malá slovenská encyklopédia. [s.l.] : Encyklopedický ústav SAV, 1993. 822 s. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 107.
  11. ↑ HASSALL, Arthur. A Handbook of European History 476-1871 (Chronologically Arranged). [s.l.] : Macmillan and Company, 1897. 383 s.
  12. ↑ Burgenland [online]. aeiou.at, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  13. ↑ FLOIGER, Michael. atlas-burgenland.at - Der Anschluss an Österreich [online]. atlas-burgenland.at, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  14. ↑ VARES, Mari. The Question of Western Hungary/Burgenland, 1918 - 1923 (A Territorial Question in the Context of National and International Policy). [s.l.] : Univ., 2008. 328 s. Dostupné online. ISBN 978-951-39-3074-5.
  15. ↑ Geographie und Topographie des Burgenlandes [online]. burgenland.at, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  16. ↑ statistik.at, [cit. 2023-06-16]. Dostupné online.
  17. ↑ WIDDER, Roland. Burgenland (vom Grenzland im Osten zum Tor in den Westen). [s.l.] : Böhlau Verlag Wien, 2000. 613 s. ISBN 978-3-205-98786-4.
  18. ↑ Zittern im Südburgenland um die nahe Zukunft der Pinkatalbahn [online]. derstandard.at, 2022-01-25, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  19. ↑ FENZ, Carina. Land kauft jetzt die Bahnstrecke [online]. bvz.at, 2021-01-28, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  20. ↑ ONLINE, Wiener Zeitung. Firmenbuch, Änderungen und Zusätze [online]. wienerzeitung.at, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  21. ↑ Verkehrsbetriebe Burgenland [online]. verkehrsbetriebe-burgenland.at, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  22. ↑ EU Commission Brochure. Burgenland in der EU [online]. aei.pitt.edu, 1996, [cit. 2023-05-30]. Dostupné online.
  23. ↑ Rebfläche in Österreich nach Weinbauregionen 2022 [online]. de.statista.com, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
  24. ↑ Infrastruktur : Größter Windpark Österreichs geht in Betrieb [online]. solidbau.at, 2014-08-24, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
  25. ↑ Heimat bist du großer Töne [online]. kleinezeitung.at, 2021-11-07, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  26. ↑ Schloss Tabor wird zum Opernhaus - oesterreich.ORF.at [online]. bglv1.orf.at, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  27. ↑ BLAŽEJ, Ján. Ako uživiť hrad. SME : INDEX (Bratislava: Petit Press), 2014-09-02. Dostupné online [cit. 2023-07-06].
  28. ↑ Burgruine: [online]. landseeaktiv.at, [cit. 2023-07-06]. Dostupné online.
  29. ↑ DK Travel. DK Eyewitness Travel Guide Austria. [s.l.] : Dorling Kindersley Ltd, 2016. 380 s. ISBN 978-0-241-26322-8. S. 158.
  30. ↑ Basilika Maria Loretto [online]. basilika-loretto.at, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
  31. ↑ barockesel.at, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.
  32. ↑ Bedrohte Sumpfwühlmäuse [online]. burgenland.orf.at, [cit. 2023-09-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Burgenland na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Burgenland&oldid=7761046“