Bystrická dolina (Kysuce)
| Bystrická dolina | |
| dolina | |
 Dolina pri Zborove
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Čadca |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Povodie | Kysuca |
| Nadmorská výška | 400 – 700 m n. m. m n. m. |
| Súradnice | 49°20′38″S 18°55′23″V / 49,344°S 18,923°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bystrická dolina leží v Kysuckej vrchovine vo východnej časti Kysúc v okrese Čadca. Je pomenovaná podľa rieky Bystrica, ktorá tvorí prirodzenú os územia a priberá všetky prítoky z tejto oblasti.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Dolina zaberá celé povodie Bystrice, od pramennej oblasti na východnom okraji Kysuckej vrchoviny, po ústie rieky do Kysuce pri Krásne nad Kysucou. Jej strednú časť zaberá Bystrická brázda, západný okraj patrí do podcelku Krásňanská kotlina.[1]
Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]
Dolina patrí medzi husto osídlené územia a najmä v dolnej (západnej) a strednej časti sa nachádzajú husto obývané obce. Pri ústí Bystrice leží mesto Krásno nad Kysucou, proti prúdu rieky sú to potom obce Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica. Charakteristické laznícke osídlenie je v tejto časti Kysúc zastúpené menej.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Územím vedie hlavná spojnica Kysúc a Oravy, cesta II/520, na ktorú sa napájajú všetky obce regiónu. Významnou turistickou atrakciou regiónu je Historická lesná úvraťová železnica.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Bystrická dolina je atraktívnou turistickou oblasťou, patriacou do CHKO Kysuce. Najväčšími lákadlami je Múzeum kysuckej dediny s lesnou železničkou, orloj i rozhľadňa v Starej Bystrici, či Kysucká cyklomagistrála s napojením na Oravu, Terchovskú dolinu i Poľsko. Obľúbený pre horských cyklistov je okruh okolo Vodnej nádrže Nová Bystrica a celá oblasť je známa hojným výskytom húb.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online. Archivované 2017-09-23 z originálu.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-07-23]. Dostupné online.