Byzantský obrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ikonostas - stena tvorená ikonami ktorá oddeľuje svätyňu od chrámovej lode.

Byzantský obrad alebo grécky obrad je jeden zo siedmich východných obradov. Používajú ho východné pravoslávne cirkvi a gréckokatolícke cirkvi.

Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách nepoužíva hudobné nástroje a využíva iba ľudský hlas. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom ikonostas. K ďalším osobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva.

Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov. Ďalšie sú: arménsky, východosýrsky, etiópsky, koptský, maronitský a západosýrsky.

Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej svätými Cyrilom a Metodom.[1]

Bohoslužby v byzantskom obrade[upraviť | upraviť zdroj]

Pravoslávny kňaz slúži liturgiu
Pravoslávny biskup vysluhuje Eucharistiu

Eucharistické bohoslužby (liturgie):

Denný okruh bohoslužieb (časoslov):

Ďalšie bohoslužby:

Bohoslužobné rúcha[upraviť | upraviť zdroj]

Gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ v liturgickom odeve
Pravoslávny arcibiskup Rastislav v neliturgickom odeve
Pravoslávni kňazi v bohoslužobných rúchach
Gréckokatolícky diakon v liturgickom odeve (na fotke Jaroslav Maxmilián Kašparů je od roku 2015 kňazom)


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 313.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Byzantský ritus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  • niektoré informácie sú z článku Časoslov

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]