Caracalla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Caracallova busta

Caracalla (* 4. apríl 188, Lugdunum (dnešný Lyon) – † 8. apríl 217, Harran) rodným menom Lucius Septimius Bassianus a neskôr nazývaný Marcus Aurelius Septimius Bassianus Antoninus Augustus Caracalla bol v rokoch 211 – 217 rímsky cisár.

Zo života[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol rímsky cisár Septimius Severus, matka Julia Domna. Po otcovi mal italský a púnsky pôvod, matka bola Sýrčanka. Jeho občianske meno bolo Lucius Septimus Bassianus, neskôr ako priamy pokračovateľ rodu Aureliovcov si dal meno Marcus Aurelius Severus Antoninus. Jeho manželka bola Fulvia Plautilla. Cisárom bol v rokoch 211217 po Kr. Bol zavraždený 8. apríla 217 pri meste Karhy (dnešný Harran, Turecko) v provincií Mesopotamia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Caracalla už od malička vyrastal v cisárskom prepychu, ale jeho otec Severus jeho a jeho brata Getu chcel uchrániť pred rozmarilým luxusným životom, ktorý by ich neskôr skazil. Caracalla a Geta sa už od malička nenávideli, neustále viedli spory a na ničom sa nevedeli dohodnúť. Severus ich veľakrát chcel zmieriť, dokonca trestal ich vychovávateľov, ktorí ich lákali na luxus cisárskeho života. Preto ich zobral na vojenskú výpravu do Británie proti Piktom, aby sa tu naučili jednoduchému vojenskému životu. Počas tejto pre Rimanov úspešnej vojny však Severus zomrel. Caracalla počas Severovej choroby prehováral jeho lekárov, aby ho prestali liečiť, nakoľko sa chcel chopiť trónu čo najskôr, no tí ho neposlúchli, začo ich po otcovej smrti dal zabiť. Tak sa teda bratia vrátili do Ríma, uzavreli sa v cisárskom paláci a vôbec sa nestretávali.

Ruiny Caracallových kúpeľov

Spory o následníctvo s Getom a vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Stále sa osočovali, že jeden chce druhého otráviť. Nakoniec si mali rozdeliť vládu tak, že Geta by vládol na východe a Caracalla na západe ríše, ale ich matka ich od toho odhovorila. Geta si získal priazeň senátu, nakoľko mal milú povahu. Caracalla naopak vzbudoval hrôzu. Nakoniec však Caracalla napadol Getu, zavraždil ho vlastnými rukami, pričom vojakom aj senátu povedal, že sa iba bránil Getovmu útoku, no všetci tušili pravdu. Dokonca sa hovorilo, že Caracalla udržiaval milostný pomer s vlastnou matkou ešte počas otcovho života. Po bratovražde dal Caracalla popraviť všetkých Getových priaznivcov a priateľov, dokonca konfiškoval majetok a likvidoval vplyvných politikov a odôvodňoval to tým, že boli na Getovej strane, čo ani nemusela byť pravda. Zahubil aj svoju bývalú manželku, ktorá žila na Sicílii. Táto divoká vláda plná násilia vyhovovala pretoriánom, osobnému vojsku cisára, ktorí sa vďaka tomu obohacovali. Caracalla zašiel až tak ďaleko, že keď sa ľudia v cirku posmievali pretekárovi, ktorému fanúšikoval, na jeho príkaz zaútočili prétoriáni na ľudí, zabíjali a okrádali ich. Ale omnoho hroznejšia vec bol masaker v Alexandrii, kde si ľudia robili žarty priamo z neho a tak pri ceste na východ cisár zoradil chlapcov z Alexandrie na jedno pole, pod zámienkou že ich chce do svojej elitnej družiny, no tu ich všetkých nechal pozabíjať. Predpokladá sa, že zahynulo asi 20 000 ľudí.

Najhorším jeho činom bol určite jeho útok na Partskú ríšu. Cisár si totiž chcel zabezpečiť titul vojenského víťaza a tak nahovoril partskému kráľovi Artabanovi, že si chce zobrať za ženu jeho dcéru. Tento nevídaný okamih svadby Rimana a barbarky mal byť oslávený a tak Caracalla s vojskom prišiel do Partie pre svoju nevestu. Tu však Rimania zaútočili na neozbrojených Partov, zmasakrovali ich a skoro zabili aj kráľa. Potom Caracalla oslávil v Ríme triumf dobyvateľa, hoci všetci senátori vedeli pravdu. Caracalla obľuboval Alexandra Veľkého, dokonca nosieval na verejnosti macedónske šaty a klobúk, no ľudia sa tomu iba smiali, lebo na rozdiel od hrdinu Alexandra bol Caracalla malý, tučný a plešivel. Mal rád vojenský život, často sa zúčastňoval vojenských pochodov, pri ktorých žil jednoducho, čím si získal vojakov. Proti tejto krutovláde sa postavil prétoriánsky prefekt Macrinus, ktorý nechal cisára zabiť prostredníctvom centúria, ktorému Caracalla zabil brata. Pri vojenskom pochode ho centúrio prebodol dýkou, no nestihol ujsť, zabili aj jeho. Macrinus sa potom tváril že o ničom nevie a nechal sa vojakmi, ktorí obľubovali Caracallu vyhlásiť za cisára.

Caracalla za svojho života urobil iba jednu významnú vec a to v roku 212, kedy vydal tzv. Constitutio antoniniana, edikt ktorý zaručoval každému slobodnému obyvateľovi nárok na rímske občianstvo. Podľa historika Cassia Diona bol Caracalla k tomuto opatreniu motivovaný snahou o zvýšenie daňového výnosu.

Počas jeho vlády boli v rokoch 212 – 216 v Ríme postavené Caracallove kúpele.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Thermae of Caracalla [online]. rome-museum.com, [cit. 2023-10-15]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Irodianos-Tis meta Markon vasileia istoria

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Caracalla


Caracalla
Vladárske tituly
Predchodca
Septimius Severus, Geta
Rímsky cisár
211217
Nástupca
Macrinus