Carnuntum
.JPG)
Carnuntum bolo od 40. rokov 1. stor. po Kr. rímske sídlo (vojenské a civilné mesto), hlavné mesto provincie Panónia/Horná Panónia. Leží v katastrálnom území dnešných obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku neďaleko Bratislavy. Pred vznikom tohto rímskeho mesta názov Carnuntum (Karnuntum) označoval sídlo neznámej polohy, pravdepodobne sa ním ale myslelo bratislavské oppidum.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Názov Carnuntum pochádza z ilýrskeho slova karn a teda pôvodne znamenal kamenné mesto.[1]
Stavby rímskeho sídla[2][3][upraviť | upraviť zdroj]
Rímske osídlenie je doložené od cca. 40 po Kr. Areál sa skladá z vojenského mesta, civilného mesta a chrámového okrsku na Pffafenbergu.
Vojenské mesto[upraviť | upraviť zdroj]
Vojenské mesto sa skladalo z legionárskeho tábora a vojenského predmestia. Prvé doložené rímske sídlo v Carnunte bol legionársky tábor (lat. castra). Vybudovala legio XV Apollinaris okolo roku 40 po Kr. (najprv bol drevozemný, od začiatku 2. storočia kamenný). Súčasne s ním v jeho okolí vzniklo vojenské predmestie (canabae legionis), v ktorom sídlili rodiny vojakov, obchodníci a remeselníci pod vojenským velením. Vo vojenskom predmestí sa okrem vlastného predmestia nachádzal vojenský amfiteáter zo 70. rokov 1. stor. po Kr. , vojenské cvičisko (campus), palác miestodržiteľa, auxiliárny kastel, kultové okrsky a termy.
Civilné mesto[upraviť | upraviť zdroj]
Najneskôr okolo roku 70 po Kr. vzniklo 2,2 km západne od vojenského mesta civilné mesto, v ktorom sa usadzovali rímski občania, ktorí mali záujem podnikať (bez toho, aby podliehali vojenskému veleniu) v pohraničnej provincii, pri Jantárovej ceste a v susedstve silného vojenského tábora.
V civilnom meste bolo fórum, viacero chrámov, curia, mestský archív, tabularia, viacero kúpeľov (termy), insulae a ulice. Pri meste sa nachádzal civilný amfiteáter s kapacitou 14 000 divákov z prvej polovice 2. storočia a vedľa neho gladiátorská škola (objavená v roku 2011). Od konca 2. storočia pribudli aj mestské múry a viaceré luxusné stavby. Civilný amfiteáter pravdepodobne v 4. stor. stor. zanikol, pretože v jeho južnom vchode sa z tohto obdobia našli objekty naznačujúce, že tu asi stálo kresťanské baptistérium (kostol).
Tzv. Pohanská brána (nem. Heidentor) bola postavená na prístupovej ceste k civilnému mestu ako triumfálny „oblúk“ cisára Constantia v 50. rokoch 4. storočia. Má tvar štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest (quadrivium) a dodnes sa zachovala jej veľká časť.
Museum Carnuntinum[upraviť | upraviť zdroj]
Toto múzeum bolo vybudované v mestečku Deutsch-Altenburg. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbraní a výzbroje (kopije, meče, zvyšky šupinových brnení), keramiky, mincí, rôznych pracovných nástrojov (lekárskych, stavebných), šperkov a predmetov pre hygienu (zrkadlá, hrebene, nožničky, britvy), kovania z rôznych drevených skriniek a predmetov.
V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora (dôstojníci, vojaci), ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyšky mozaík a sôch.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom Dunaji. Prvýkrát sa písomne spomína nejaké Carnuntum v roku 6 po Kr., ale podľa novších zistení vtedy asi ešte išlo o označenie bratislavského oppida (porovnaj vysvetlenie v článku bratislavské oppidum). To, čo dnes označujeme ako Carnuntum vzniklo asi až v 40. rokoch 1. storočia.
Po vytvorení provincie Pannonia bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie (103/104) sa stalo sídlom Hornej Panónie (Pannonia Superior). V budove sídla miestodržiteľa Panónie navštívil pravdepodobne Carnuntum už cisár Domicián v rámci vojen s Germánmi.
Civilné mesto dostalo od cisára Hadriána (117 - 138 po Kr.) štatút municípium a nazývalo sa Municipium Aelium Carnuntum,
Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách (166 - 180). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár Marcus Aurelius tu a vo Viedni svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči Germánom, odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska. Počas markomanských vojen značne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané. Vojenský amfiteáter, ktorý bol predtým drevený, bol prebudovaný na kamenný.
13. augusta 193 bol v Carnunte Septimius Severus, miestodržiteľ Hornej Panónie, vyhlásený za cisára. Z vďaky povýšil civilné mesto Carnuntum na kolóniu (Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum), čo bolo postavenie, aké mal vtedy dnešný Kolín nad Rýnom, Trier a Efez.
V 2. storočí malo celé Carnuntum asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).
V 3. storočí bolo Carnuntum významným vojenským centrom obrany podunajskej hranice. V roku 260 tu ešte vyhlásili za cisára Regaliana, ktorý však fakticky vládol len v Carnunte. V rámci reformy správy sa koncom 3. storočia Carnuntum stal súčasťou provincie Panónia Prima.
V roku 308 alebo 309 sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára Diocletiana na jednaní, ktoré malo vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, Galerius, Maximianus). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár Konštantín Veľký (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši.
V 4. storočí osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, Galia). V 4. storočí zrejme zavreli civilný amfiteáter (pozri vyššie). V polovici 4. storočia mesto postihlo zemetrasenie.
V roku 375 cisár Valentinián I. v rámci výpravy proti Kvádom a Sarmatom našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia. Neskororímsky historik Ammianus Marcellinus píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere".
Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca 19. storočia (možno už od polovice 19. storočia) a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ŠEDIVÝ, Juraj (ed.); ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (ed.). Dejiny Bratislavy. 1., Brezalauspurc - na križovatke kultúr: od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. 1. slovenské vyd. Bratislava: Slovart, 2012. 607 s. ISBN 978-80-556-0330-8. s. 201.
- ↑ Ausdehnung–Carnuntum [online]. Petronell-Carnuntum: Archäologischer Park Carnuntum, [cit. 2015-01-31]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ HEIDENTOR in Petronell - Carnuntum [online]. 12. apríl 2009, [cit. 2015-01-31]. Dostupné online. (po nemecky)
Staršia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Werner Jobst: Provinzhauptstadt Carnuntum. 1983
- M. Kandler ; Hermann Vetters (Hrsg.): Der römische Limes in Österreich. 1986
- K. Genser: Der österreichische Donaulimes in der Römerzeit. 1986
- Werner Jobst (Hrsg.): Carnuntum. Das Erbe Roms an der Donau. 1992
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carnuntum
