Celeron

Celeron je obchodný názov veľkého množstva rôznych x86 mikroprocesorov od spoločnosti Intel Corporation. Rodiny procesorov Celeron sú založené na plnohodnotných procesoroch spoločnosti Intel – Celerony sú odvodené od procesorov Pentium II, Pentium III, Pentium 4 či Core 2 a najnovšie Sandy Bridge, pričom Celerony sú v istých oblastiach zjednodušené verzie týchto plnohodnotných rodín procesorov. Obchodná značka Celeron vznikla v roku 1998, keď bol uvedený celkom prvý Celeron Covington na báze prvého Pentium II procesora. Meno značky Celeron sa stalo postupne tak známe (podobne ako značka Pentium), že spoločnosť Intel od nej neupustila ani po prejdení Celeronov od Pentium II, Pentium III a Pentium 4 na procesory Core 2. Po príchode post-Core architektúry Nehalem a s ňou spojenými rodinami procesorov Core i7, Core i5 a Core i3 sa zdal byť osud obchodnej značky Celeron zbytočný a zpečatený, nakoľko procesorové portfólio spoločnosti Intel jasne rozdeľovali rodiny procesorov Core i7-i5-i3 a Pentium na úplnom konci výkonnostného spektra. Skutočne v rokoch 2009 až 2011 Intel značku Celeron nechal ležať ľadom, aspoň čo sa týka procesorov pre stolové PC. V segmente notebookov ale Intel vyrábal niekoľko modelov procesorov Celeron aj na báze architektúry Nehalem. Situácia sa zmenila až v roku 2011 s príchodom post-Nehalem architektúry Sandy Bridge, keď opäť vychádzajú procesory Celeron aj pre stolové PC.

P6 (1998 – 2001)

Covington

Prvý Celeron bol založený na jadre procesora Pentium II s P6 architektúrou (80686 či 686tka) a bol označený kódovým názvom Covington. Pracoval na frekvencii 266 MHz a neobsahoval žiadnu vyrovnávaciu pamäť druhej úrovne, čím dosahoval podstatne horší výpočtový výkon ako predchádzajúce procesory, čím si vyslúžil nelichotivé prvenstvo a povesť. Na druhej strane bolo veľmi jednoduché pretaktovať ho až na 400 MHz. Procesor bol vyrábaný 250-nanometrovou technológiou.

Mendocino-128

Celeron 300A

Neskôr bol uvedený Celeron A s kódovým názvom Mendocino, ktorý takisto vychádzal z procesora Pentium II a disponoval 128 kB vyrovnávacej pamäte druhej úrovne, čím sa v porovnaní s Celeronom Covington výrazne zvýšil jeho výpočtový výkon, ktorý už iba nepatrne zaostával za Pentiom II, z ktorého bol odvodený. Vyrovnávacia pamäť bola umiestnená priamo na jadre čipu a bežala na frekvencii jadra, čím výkon Celerona A v niektorých aplikáciách bol dokonca vyšší ako výkon Pentia II. Procesor bol vyrábaný 250-nanometrovou technológiou. Tento procesor vďaka prijateľnému výkonu a veľmi dobrej cene úspešne konkuroval nielen procesorom ostatných firiem, ale aj samotnému Pentiu II.

Coppermine-128

Coppermine-128

Ďalším v poradí bol procesor Coppermine-128, označovaný aj ako Celeron II. Bol už založený na jadre Pentium III, obsahoval 128 kB L2 cache a štandardne bežal na zbernici 66 alebo 100 MHz, no tiež sa dal pomerne jednoducho pretaktovať práve vďaka zvýšeniu frekvencie zbernice. Jeho výhodou bola aj podpora inštrukcií SSE. Procesor bol vyrábaný 180-nanometrovou technológiou.

Tualatin-256

Ďalšou sériou Celeronov boli procesory založené na Pentiu III s jadrom Tualatin vyrábané 130-nanometrovou technológiou. Vyrábali sa na frekvenciách od 1000 do 1500 MHz. Bežali na 100 MHz FSB na rozdiel od 133 MHz pri Pentiu III s rovnakým jadrom. Odlišovali sa mierne pomalšou vyrovnávacou pamäťou, čo však nemalo veľký vplyv na ich výkon. Veľkosť L2 cache bola 256 kB, pričom Pentium III mali 256 alebo 512 kB (512 kB verzie podporovali len serverové dosky). Boli to posledné Celerony s jadrom šiestej generácie (P6).

Netburst (2001 – 2006)

Willamette-128

Séria procesorov Celeron s jadrom Willamette disponujúca velkosťou L2 cache 128kB a frekvenciou zbernice FSB 400Mhz, bola celkom prvá séria Celeronov založených už na jadre Pentium 4 s architektúrou NetBurst (niekedy označovanej ako P7, resp. 80786 či 786tka). Procesor bol vyrábaný 180-nanometrovou technológiou a ako aj Pentium 4 Willamette, aj z neho odvodený Celeron obsahoval pokročilú inštrukčnú sadu SSE2. Taktovacie frekvencie jadra sa pohybovali v rozsahu 1,3 GHz – 2 GHz. Procesor sa osádzal do staršej patice s označením Socket 423.

Northwood-128

Séria procesorov Celeron založená na novšom jadre Pentium 4 s kódovým označením Northwood disponujúca velkosťou L2 cache 128kB a frekvenciou zbernice FSB 400Mhz. Hlavný rozdiel oproti staršiemu jadru Willamette bol v použití 130-nanometrovej technológie výroby, čím sa znížilo napätie jadra a taktiež v prerobení puzdra procesora na novší Socket 478. Taktovacie frekvencie sa pohybujú v rozsahu 1,8 GHz – 2,8 GHz.

Prescott-256

Ďalšia generacia "netburstových" Celeronov s označením Celeron D je vyrábaná 90-nanometrovou technológiou a sú odvodené od procesora Pentium 4 s jadrom Prescott s 1 MB L2 cache. Procesor Celeron D má 256kB cache druhej úrovne, 533 MHz zbernicu a podobne ako plnohodnotný procesor Pentium 4 Prescott, aj odvodený Celeron disponuje inštrukčnou sadou SSE3. V porovnaní s Celeronom Northwood má dvojnásobnú velkosť aj dátová cache prvej úrovne. Vyrábali sa pre Socket478 aj LGA775. V puzdre LGA775 bola pridaná 64-bitová technológia EM64T a XD-bit.

Cedarmill-512

Celeron s jadrom Cedarmill je vlastne Celeron D s 512kB L2 cache. Odvodené sú tiež od procesora Pentium 4 Prescott, ale z jeho druhej série s označením Prescott 2M disponunúcim s 2 MB L2 cache. Frekvencia zbernice FSB Cedarmillu ostala na 533 MHz. Výrobná technológia sa zmenšila na 65-nanometrov. Puzdro je iba pre Socket LGA775. Išlo o celkom poslednú sériu Celeronov na báze jadra Pentium 4 s architektúrou Netburst (P7, 80786) a celkom poslednú sériu, v ktorej sa jednotlivé modely označovali jednoducho len frekvenciou.

Core (2006 – 2009)

Conroe-L

Ide o Celerony odvodené od procesora Core 2 Duo (resp. jednojadrové varianty Core 2 Solo) s jadrom Conroe. Majú 512kB cache druhej úrovne a 800 MHz zbernicu. Kapacita L1 cache je 64kB, z toho 32kB pre inštrukčnú a 32kB dátovú časť. Výrobná technológia je 65-nanometrov. Vyznačujú sa omnoho väčším výkonom ako celá predchadzajúca "netburstová" generácia aj keď sú nižšie taktované (1,6 – 2,2 GHz) a vďaka svojej Core architektúre disponujú výbornou možnosťou pretaktovania. Ako prvé Celerony sa jednotlivé modely neoznačovali frekvenciami, ale predávali sa ako modelová rada 4XX (modely 420, 430, 440, 450).

Allendale dual-core

Ide o celkom prvé dvojjadrové Celerony, ktoré boli doteraz vždy len jednojadrové. Celerony Allendale sú defacto dva Celerony s jadrom Conroe-L na jednom kuse kremika s tým rozdielom, že 512 kB cache druhej úrovne zdieľajú obe jadrá (vlastnosť Core architektúry). Ide o úplné dvojjadrové deriváty procesorov Core 2 Duo. Procesor disponuje prídavnou inštrukčnou sadou SSSE3, systémová zbernica však ostala na 800 MHz, ako aj výrobný proces na 65 nm. Predávali sa ako modelový rad E1XXX (modely E1200, E1400, E1500 a E1600) s frekvenciami od 1,6 po 2,4 GHz.

Wolfdale dual-core

Pokračovateľ radu Celeronov Allendale vyšiel na konci roka 2009 a ide o poslednú sériu Celeronu s Core architektúrou a posledné Celerony do socketu LGA775. Zdieľaná cache druhej úrovne má tentoraz kapacitu až 1 MB pre obe jadrá. Systémová zbernica ostáva na 800 MHz, ale výrobný proces v novom Celerone Wolfdale jadre je už 45 nm. Tým sa opäť zlepšia aj tak excelentné schopnosti pretaktovania, zníži sa spotreba a vyžarované teplo. Celerony s kódovým označením jadra Wolfdale sú vôbec prvými Celeronmi, ktoré podporujú hardvérovú virtualizáciu, keďže táto vymoženosť dosiaľ patrila len plnohodnotnejším procesorom, z ktorých sú Celerony odvodené. Ako všetky procesory Core 2 Duo vyrábané 45 nm výrobným procesom, aj odvodené Celerony obsahujú novú inštrukčnú sadu SSE4.1. Procesory sa predávali ako modelový rad E3xxx (modely E3200, E3300, E3400 a E3500) s frekvenciami od 2,4 po 2,7 GHz.

Mobilný segment trhu

Intel vyrábal aj mobilné procesory Celeron s Core architektúrou. Zastúpené boli niekoľkými produktovým radami.

Prvú produktovú radu Txxxx tvorili modely Intel Celeron Dual Core T3000, T3100, T3300 a T3500 s frekvenciami postupne od 1,80 po 2,10 GHz. Boli dvojjadrové, vyrábané boli 45 nm procesom, mali 800 MHz FSB, 1 MB L2 cache pre obe jadrá a tepelné vyžarovanie 35 W. Z hľadiska podporavaných technológii šlo o zdokonalené jadrá Wolfdale, ale pre mobilný segment trhu.

Druhú produktovú radu 9xx tvorili úspornejšie a menej výkonné modely Intel Celeron Mobile 900 a 925 s frekvenciami 2,20 a 2,30 GHz. Boli iba jednojadrové, vyrábané boli tiež 45 nm procesom, mali podobne 800 MHz FSB, celú 1 MB L2 cache pre jediné jadro a tepelné vyžarovanie až 35 W.

V produktovej ULV rade 7XX predstavovanej niekoľkými modelmi vyrobenými 65 nm a 45 nm technológiou, sa Intel sústredil na minmalizovanie spotreby. Tieto ultramobilné Celerony mali 1 MB L2 cache, frekvencie od 1,2 po 1,4 GHz, 800 MHZ FSB a boli jednojadrové so schopnosťou spracovávať jedno vlákno.

Nehalem (2009 – 2011)

Na báze architektúty Nehalem Intel nevyrábal v tomto období žiadne desktopové procesory s obchodnou značkou Celeron. Vyrábal však procesory Celeron pre mobilý segment trhu.

Portfólio tvorila nie príliš pestrá produktová rada mobilných Celeron Dual Core Pxxx, v podobe modelov P4500 a P4600 vyrábaných 32 nm procesom, na frekvenciách 1,866 a 2,000 GHz s 2 MB L3 smart cache, dvoma jadrami schopnými spracovávať dve vlákna a prvou verziou integrovaného grafického jadra Intel HD Graphics.

Ďalšou produktovou ULV radou mobilných Celeronov postavených na architektúre Nehalem, je Uxxx zastúpená dvojjadrovými modelmi U3400 a U3600 na frekvenciách 1,066 a 1,200 GHz vyrábanými 32 nm procesom s 2 MB L3 smart cache a prvou verziou integrovaného grafického jadra Intel HD Graphics. Ako všetky procesory vyrobené post-Core architektúrou postihli aj tieto mobilné Celerony hlavné zmeny:

• opustenie konceptu zbernice FSB (ako ju poznáme u Core architektúry) v celom portfóliu procesorov a teda aj pri mobilných Celeronoch na báze architektúry Nehalem a jej nahradenie zbernicou QPI
• prvá generácia integrovaného grafického jadra Intel HD Graphics, ktorá má výrazne vyšší výkon ako Intel 4500 MHD
• procesory spolupracujú s mobilnými čipsetmi 5. generácie

Sandy Bridge (2011 – súčasnosť)

Na sklonku tretieho kvartálu 2011 Intel vydal po dvojročnej pauze nové desktopové Celerony založené na architektúre Sandy Bridge v podobe modelových rád začínajúcich písmenom G podobne, ako desktopové post-Core procesory Pentium. Ide o desktopové modelové rady G5xx a G4xx určené pre stolové PC. Dvoj-generačný skok od čias Core architektúry a vynechaním Nehalem architektúty na poli desktopových Sandy Bridge Celeronov, priniesol pomerne veľké zmeny. Všetky nové Celerony sú vyrábané výlučne 32 nm technológiou a disponujú až s 2 MB L3 cache na dvojicu jadier, čo je dvojnásobná hodnota v porovnaní s poslednými desktopovými Celeronmi Wolfdale na báze Core architektúry (v prípade 1-jadrového modelu iba 1 MB L3 cache). Majoritná časť veľkosti cache sa (kvôli prepracovaniu cache subsystému procesora od Core architektúry cez Nehalem po Sandy Bridge architektúru) presunula z Level2 do Level3. L2 cache majú procesory maximálne 256 kB na každé jadro. Ďalšou zmenou je podpora inštrukčnej sady SSE 4.2. Ďalšími zmenami sú:

• opustenie konceptu zbernice FSB (ako ju poznáme u Core architekrúry) v celom portfóliu procesorov a teda aj pri Celeronoch (už v mobilných Celeronoch na báze architektúry Nehalem, tieto Celerony však existovali len v mobilných verziách pre notebooky) a jej nahradenie zbernicou QPI

• druhá generácia integrovaného grafického jadra Intel HD Graphics (prvú mali mobilné Celerony na báze architektúry Nehalem)

• procesory pasujú do desktopového socketu 1155

• procesory spolupracujú s čipsetmi 6. generácie

Integrované grafické jadro v Sandy Bridge Celeronoch je Intel HD Graphics a tiká na frekvencii presne 1 GHz (v Pentiách rady G generácie Nehalem o 100 MHz viac) v prípade neúsporných 65 W modelov a 650 MHz v prípade úsporných 35 W modelov. V čom nedošlo ku zmene v porovnaní s poslednými desktopovými Celeronmi Wolfdale je, že Celerony generácie Sandy Bridge nepodporujú hyperthreading a teda počet fyzických jadier je zhodný s počtom spracovávaných vlákien. Prví predstavitelia rady G5xx sú dvoj-jadrové modely Celeron G540 na 2,5 GHz a Celeron G530 na 2,4 GHz, oba s TDP 65 W. Sem možno zaradiť aj úsporný Celeron G530T, ktorý sa od svojho pokrvného brata bez T v označení líši frekvenciou zníženou na 2,0 GHz a TDP iba 35 W. Predstaviteľ rady G4xx Celeron G440 má iba jedno jadro na 1,6 GHz čo je iná možnosť pre zníženie TDP na 35 W. Jedno-jadrové modely z rady G4xx tak pravdepodobne predstavujú menej podarené kúsky rady G5xx.

Mobilný segment trhu

Intel začal vydávať v prvom kvartáli 2011 aj mobilné verzie Celeronov na báze architektúry Sandy Bridge, tvoriacich produktovú radu B8xx v podobe modelov Celeron B800, B810 a B840 na frekvenciách 1,50;1,60 a 1,90 GHz. Všetky boli vyrobené 32 nm technológiou, boli dvoj-jadrové so schopnosťou spracovávať dve vlákla, s 2 MB L3 smart cache pre dvojicu jadier, maximálnym tepelným vyžarovaním TDP 35 W a integrovaným grafickým jadrom Intel HD Graphics na 650 MHz, ktoré sa v prípade potreby pretaktovalo až na 950 MHz či 1 GHz.

Ultramobilnú, nízkonapäťovú ULV radu 8XX začali tvoriť v druhom kvartáli 2011 vydané Celerony 847 a neskôr 857 na frekvenciách 1,10 a 1,20 GHz. Vyrobené boli 32 nm technológiou a napriek tomu že boli dvojjadrové, ich tepelné vyžarovanie bolo iba 17 W. Mali 2 MB L3 smart cache pre obe jadrá a integrované grafické jadrom Intel HD Graphics na 350 MHz, ktoré sa v prípade potreby pretaktovalo až na 800 MHz či 1 GHz.

Ako všetky procesory s architekrúrou Sandy Bridge, aj mobilné verzie Celeronov pracujú s mobilnými verziami čipsetov 6. generácie.