Chitón (staroveké Grécko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Delfský vozataj odetý v iónskom chitóne, Archeologické múzeum v Delfách

Chitón (starogr. χιτών) bol starogrécky spodný odev.[1][2]

V starovekom grécku nepoznali spodnú bielizeň, okrem akejsi ženskej podprsenky a priesvitnej spodničky.[3] V archaickom období ženy nosili peplos ale od klasického obdobia sa muži i ženy odievali väčšinou do chitónu, ktorý bol z obdĺžnikovej ľanovej alebo vlnenej látky.[3]

Archaický peplos nebol nahradený okamžite a nosil sa aj keď už bol chitón (na Peloponéze sa nosil ešte v 5. storočí pred Kr.). Boli rôzne formy chitónu, medzi ktoré patril iónsky chitón vyrobený z obdĺžnikového kusa tkaniny s dvoma okrajmi prišitými k sebe do formy rúry, ktorý bol na ramenách a horných častiach paží zapnutý gombíkmi alebo niekoľkými malými sponkami. Prevísajúca látka sa vysúkala a v páse ju držal pásik (z látky či kože), čím sa vytvoril akýsi vak zvaný kolpos. Niekedy bol tiež priviazaný prekríženými šnúrkami vedúcimi od ramien k pásu.[2]

Obliekanie dórskeho chitónu

Ženy okrem chitónu nosili niekedy priesvitnú spodničku a niečo ako podprsenku zvanú stetodesmos alebo tainia alebo tiež strofion. Bol to jednoduchý pás látky, ktorý zakryl prsia. Na vychádzky si na chitón obliekali himatión, čo bol dlhý plášť z ťažkej látky.[3]

Mužský chitón sa v klasickom období podobal tomu ženskému. Tiež sa nosili rôzne typy iónskych chitónov a existovala aj mužská verzia dórskeho chitónu. Boli ale väčšinou kratšie bez prehybu, siahajúce len ku stehnám či kolenám a v ramenách boli zopnuté. Obmena dórskeho chitónu zvaný exómis (preč z ramena), bol zopnutý len na ľavom ramene a odhaľoval pravé rameno a hruď.[4] Starší a bohatí mladší muži obvykle nosili dlhší chitón, ktorý siahal až po členky a bez opasku. Muži, ktorí sa venovali nejakej činnosti, nosili chitón dlhý po stehná (častejšie z vlny, ktorý bol teplejší a lacnejší).[5] Do dlhého bieleho prepásaného chitónu sa obliekali vozataji (jazdci do krátkeho[6]) počas jazdeckých pretekov,[5] atléti pretekali nahí.[7] Keď sa ochladilo i muži si na chitón obliekali himatión a príležitostne i šále a rôzne plášte.[4]

Na vidieku roľníci (či otroci) často nosili odevy vyrobené zo zvieracej kože, akými boli difthera (kožený chitón) a spolas (kožené kabátce), a plášť z ovčej či kozej kože zvaných baité či sisyra, ktorý bol zhotovený i s chlpmi alebo vlnou.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PhDr. Mária Ivanová-Šalingová a Ing. Zuzana Mníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 380.
  2. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 433-434.
  3. a b c Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328 X. S. 206-207.
  4. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 435.
  5. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 438.
  6. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 157.
  7. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 27.