Choroba z ožiarenia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Choroba z ožiarenia je následok poškodenia tkanív po ich vystavení účinkom ionizujúceho žiarenia. Môže mať akútnu alebo chronickú podobu. Akútna vzniká pri jednorazovom veľkom ožiarení, kým chronická vzniká účinkom dlhodobého ožarovania nižšími dávkami, alebo ako následok prekonanej akútnej choroby. Akútna choroba má typický klinický priebeh, ktorý má 4 fázy:

  1. obdobie začiatočných príznakov,
  2. latentná fáza (obdobie bez klinických príznakov),
  3. obdobie plného rozvoja choroby,
  4. obdobie rekonvalescencie.

Akútna choroba z ožiarenia sa začne prejavovať hneď po ožiarení, alebo niekoľko málo hodín po ožiarení. Sprevádzajú ju príznaky, ktoré sa nazývajú prodromálne príznaky. Patrí k nim celková slabosť, nevoľnosť, zvracanie, sucho v ústach, smäd, bolesť hlavy, pri vyšších dávkach problémy s trávením a hnačky. U niektorých postihnutých boli zaznamenané poruchy vedomia, spánku či stav podobný šoku. Pri pozorovaní postihnutých v Černobyle sa ukázalo, že čím skôr došlo po ožiarení k zvracaniu, tým bola prognóza ďalšieho vývoja choroby horšia. Ďalej sa na exponovanom mieste na koži môže objaviť erytém, pocity svrbenia, pálenia. Po pominutí počiatočných príznakov, ktoré sú krátkodobé, nastupuje u ožiarených rôzne dlhé obdobie bez klinických príznakov. Napriek tomu, že postihnutým je lepšie, choroba skryte pokračuje až do obdobia plného rozvoja. Nastupujú horúčky, zvracanie, hnačky, krvácanie, zápaly slizníc. Objavuje sa infekcia podnietená zrútením obranných schopností organizmu. Zvracanie a hnačky vedú k dehydratácii, ohrozené sú obličky. Objavujú sa tiež kardiovaskulárne poruchy. Poškodená je krvotvorba, pečeň. Ktorákoľvek z týchto patologických zmien alebo ich kombinácia môže v tejto fáze spôsobiť smrť. Pri veľmi vysokých dávkach (nad 10 Gy) nastane smrť poškodením centrálnej nervovej sústavy. Poškodené sú aj pohlavné žľazy. K strate plodnosti dochádza u mužov po dávkach 3 až 8 Gy, u žien už od 3 Gy. Toto obdobie trvá dva až tri týždne. U postihnutých, ktorí prežijú, pretože neboli vystavení smrteľnej dávke, pozvoľna nastupuje obdobie rekonvalescencie. Stav postihnutého sa pozvoľna zlepšuje, príznaky ustupujú, upravuje sa tvorba krvných elementov, klesá teplota, zlepšuje sa chuť do jedla. Môže dôjsť aj k úplnému uzdraveniu, ale u postihnutých nastáva častejší výskyt leukémie a iných nádorových ochorení. Pri akútnych lokálnych zmenách (prahová dávka 3 Gy pre poškodenie kože) dochádza k epilácii, ktorá môže byť po dávke nad 6 Gy trvalá. Najzávažnejšia forma akútnej choroby z ožiarenia je tzv. nervová, pri ktorej zaniká väčší počet nervových buniek. To vedie k poruchám orientácie, koordinácie, bezvedomiu a smrti.[1]

Choroba z ožiarenia[2]

Veľkosť dávky (Gy) Doba do nástupu príznakov Dĺžka latentnej fázy Celkové následky
Do 0,5 - - Bez trvalých následkov, maximálne možné laboratórne dôkazy expozície
0,5-1 - - Bez klinických príznakov, klinické príznaky len u nadprahovo ožiarených tkanív
1-2 viac ako 3 hodiny 3-4 týždne Niekedy infekčné a hemoragické komplikácie
2-6 do 2 hodín 2 týždne 50% úmrtnosť
6-10 do 1 hodiny okamžitý nástup 75% úmrtnosť
10-15 do ½ hodiny okamžitý nástup 100% úmrtnosť
Nad 15 okamžitý nástup okamžitý nástup 100% úmrtnosť

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ULLMANN, V. Jaderná a radiační fyzika [online]. . Dostupné online.
  2. ADÁMIK, J. – VLADÁR, M.: Čo by mal vedieť lekár o účinkoch ionizujúceho žiarenia. Medicínsky monitor, č. 2/95, str. 30