Diktátor (staroveký Rím)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Diktátor (lat. dictator alebo zriedkavo magister populi) bol v starovekom Ríme (resp. rímskej republike) mimoriadny úradník menovaný naјviac na šesť mesiacov so zvrchovanou právomocou nad vojskom i civilnými vecami (impériom). Menoval ho konzul na základe návrhu senátu. Nastupoval, keď bola situácia Ríma (zahraničná alebo domáca) kritická. Po ukončení úradu musel odstúpiť.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Encyklopedie antiky / zpracoval kolektiv za vedení Ludvíka Svobody. 1. vyd. Praha: Academia, 1973. 741 s. Heslo diktátor, s. 146. (po česky)