Divadelná inscenácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Divadelná inscenácia.
Pohybové divadlo.

Divadelná inscenácia (alebo len inscenácia) označuje umelecké dielo, ktoré je predlohou jednotlivých divadelných predstavení. Nejde teda o konkrétne odohratie divadelného predstavenia, ale v mysli inscenačného tímu predstavuje ideálny tvar (predlohu) o práve prebiehajúcom predstavení.

Predskúšobná fáza[upraviť | upraviť zdroj]

Vízia. Výber tvorivého tímu[upraviť | upraviť zdroj]

Umelecké vedenie divadla, alebo jeden z jeho členov prichádza s vlastnou víziou. Jeho úvahy by mali vychádzať z celkovej dlhodobej koncepcie - z poslania, cieľov a úloh divadla. Súčasťou tohoto východiska je i samotný výber titulu. Na tejto činnosti sa podieľa dramaturg divadla, v rámci prípravy dramaturgického plánu divadla na nadchádzajúcu divadelnú sezónu.

Za účasti umeleckého šéfa divadla sa vyberá inscenačný tým. Hlavou inscenačného tímu je režisér (ak ide o baletné alebo tanečné predstavenie je to choreograf), členmi sú dramaturg, scénograf, kostýmový výtvarník, hudobný skladateľ (prípadne dirigent, zbormajster atď.) a tvorca svetelnej réžie. Ďalej sú to asistenti, inšpicient a prípadne ďalšie osoby ako produkčný.

Režisér navrhuje herecké (prípadne spevácke alebo tanečné) obsadenie, ktoré ďalej schvaľuje umelecké vedenie divadla (súboru). Oslovenie k participácii na vzniku inscenácie má buď jednostrannú formu zadávacieho listu, alebo poverenie môže byť v podobe obojstranného právneho aktu - autorskej zmluvy.

Tvorivý tím sa schádza na inscenačných poradách a výrobnej porade, ktoré sú východiskovým bodom práce na inscenácii. Paralelne s tvorivým tímom pripravuje správa divadla rozpočet inscenácie, zmluvy, tantiémy a podobne. Taktiež sa začína s propagačnou kampaňou inscenácie.

Autorské práva[upraviť | upraviť zdroj]

Vo fáze príprav musí dramaturg (alebo iná poverená osoba) vysporiadať otázku autorských práv na inscenovanie divadelného textu. Môžu nastať dve situácie, že práva k divadelnej hre sú voľné (autor je viac ako 70 rokov po smrti) alebo je nutné ich vysporiadať, resp. zaistiť, ak je autor chránený.

V právnej teórii je sporné, či je režisér autorom divadelnej inscenácie alebo len výkonným umelcom podávajúcim dramatické dielo.[1]

Harmonogram realizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku inscenačnej predstavy režiséra a jeho kolegov dochádza k rozvrhnutiu práce a k stanoveniu fixného harmonogramu realizácie. Do tohto harmonogramu sú zaradené skúšky, príprava a výroba dekorácie, kostýmov a rekvizít, výroba zvukovej nahrávky atď. Výrobe dekorácie a kostýmov predchádza odovzdávacia porada, na ktorej scénograf a kostýmový výtvarník odovzdajú na schválanie návrhy scény a kostýmov a ich následné predanie do výroby na výrobnej porade.

Plán skúšok je zakomponovaný do mesačných, týždenných a denných plánov, tzv. „fermany“. Celý ďalší proces až do premiéry trvá v bežnom divadle dva až tri mesiace.

Skúšky[upraviť | upraviť zdroj]

Sériu skúšok začína tzv. prvá skúška. Na nej sa zúčastňujú všetci účastníci iscenácie, inscenačný tím a všetci herci, vrátane alternujúcich. Na tejto skúške je prezentovaný inscenačný zámer a celková koncepcia predstavenia. Nasleduje skúška čítaná - „čítačka“, kde sa herci oboznámia s textom hry.

Nasledujú skúšky v skúšobni (študovni) - sú to skúšky textové, korepetície a aranžovacie skúšky (s náznakom mobiliára a vyznačenou dekoráciou) oddelene obraz po obraze, vždy len s hercami, ktorých sa daný výstup týka. Pri veľkých projektoch, ako je napríklad inscenácia operného diela prebiehajú skúšky jednotlivých zložiek inscenácie (sólisti, zbor a orchester) osobitne a jednotlivé sekcie sú spájané na skúškach ensamblových.

Zo skúšobne sa skúšobný proces sťahuje na javisko (javiskové skúšky v náznakoch dekorácie a mobiliáru), kde v ďalšej fázi nasleduje skúška dekoračná. Na dekoračnej skúške sa sa stavia scéna, so všetkými jej premenami. Spájajú sa umelecké prípravy s technickou zložkou - s dekoráciou a mobiliárom. Po schválení je scénická výprava odovzdaná javiskovej prevádzke. Neskôr nasleduje technická skúška osvetľovacia a kostýmová skúška.

Hlavná skúška prináša spojenie všetkých zložiek v definitívnej podobe v kompletných kostýmoch, maskách a s líčením. Taktiež sa uskutočňuje fotografovanie inscenácie pre potreby propagácie. Inscenačný tvar je adekvátny podobe premiéry a nasledujúcich repríz. Dochádza k zlučovaniu doteraz samostatných procesov u hudobno-dramatického divadla, ako je opera alebo muzikál a taktiež sa preverujú všetky alternácie.

Premiére predchádzajú generálne skúšky, keď je dielo uvedené bez prerušenia a v celku, prvýkrát ukazujúce celkovú dĺžku predstavenia, a to vo forme verejnej alebo neverejnej „generálky“.

Ak sa predstavenie dlhšie nehralo, napríklad po období divadelných "prázdnin", nasleduje zbiehačka/zbiehacia skúška inscenácie.

Premiéra, reprízy a derniéra[upraviť | upraviť zdroj]

Skúškový interval končí premiérou, keď je inscenácia oficiálne a slávnostne uvedená pre verejnosť, stáva sa súčasťou repertoáru divadla a je pripravená pre sériu repríz, ktorá trvá až do derniéry - posledného predstavenia celého cyklu.

Postprodukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomicko-správny úsek divadla vysporiada pohľadávky voči inscenátorom a iným zložkám. Pokračuje v propagácii diela, ponúka ho organizátorom divadelných prehliadok, festivalov a organizuje zájazdovú činnosť. Eviduje, analyzuje a archivuje kritický ohlas a dokumentáciu predstavenia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Srstka, J.: Divadelní režie jako autorské dílo. In: Svět a divadlo XIV. 2003. 2. s. 56.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]