Dominique Blancová
| Dominique Blanc | |
 francúzska herečka | |
| Narodenie | 25. apríl 1956 (67 rokov) Lyon, Francúzsko |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Dominique Blancová |
Dominique Blancová, neprechýlene Dominique Blanc (* 25. apríl 1956, Lyon, Francúzsko) je francúzska divadelná a filmová herečka, niekoľkonásobná držiteľka Césara a divadelnej Molièrovej ceny.
Život a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádza z piatich súrodencov. Herectvo študovala na parížskej škole Cours Florent. Vo svojich hereckých začiatkoch spolupracovala s Patricom Chéreau a hrala len v divadle, najmä v hrách A. P. Čechova, alebo napríklad v Peer Gynt Henrika Ibsena.
V roku 1986 hrala vo filme La Femme de ma vie, postavu alkoholičky, ktorá jej vyniesla nomináciu na Césara. Tiež s ňou začali rýchlo spolupracovať významní režiséri, napríklad Claude Sautet, Louis Malle, alebo Claude Chabrol.
V 90. rokoch 20. storočia dosiahla mimoriadne úspechy vo filme i divadle a stala sa jednou z mála herečiek vysoko cenených aj umeleckou kritikou. Niekoľkokrát bola nominovaná na Césara a za filmy Milou en mai, Indochine a Ceux qui m'aiment prendront le train ocenenie získala. Za ďalšiu Ibsenovu drámu, Dom bábik získala v roku 1998 Molièrovu cenu.
V roku 2001 získala svojho štvrtého Cézara za film Zostaňme spolu (Stand-by). Z mnohých ďalších filmov možno považovať za významný napríklad film L' Autre za ktorý okrem ďalšej nominácie na Césara získala Volpiho pohár pre najlepšiu herečku na Benátskom filmovom festivale. V divadle hrala v Racinovej Faidre, alebo v známom diele Bolesť od Marguerite Duras, ktoré niekoľko rokov uvádzala na niekoľkých rôznych francúzskych divadelných scénach a za ktoré potom v roku 2010 získala ďalšiu Molièrovu cenu.
V roku 1999 bola členkou poroty na Filmovom festivale v Cannes a v roku 2001 na nemeckom festivale Berlinale.
Je vydatá a má dve dcéry.
Filmografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- 1986 : La Femme de ma vie, réžia Régis Wargnier
- 1988 : Une affaire de femmes, r. Claude Chabrol
- 1988 : Quelques jours avec moi, r. Claude Sautet
- 1989 : Je suis le seigneur du château, r. R. Wargnier
- 1990 : Milou en mai, r. Louis Malle
- 1992 : Indochine, r. R. Wargnier
- 1993 : Faut-il aimer Mathilde?, r. Edwin Baily
- 1994 : Kráľovná Margot (La Reine Margot), r. Patrice Chéreau
- 1995 : Úplné zatmenie (Total Eclipse), r. Agnieszka Holland
- 1996 : Kráľova aleja (L' Allée du roi, TVS), r. Nina Companéez
- 1997 : C'est pour la bonne cause, r. Jacques Fansten
- 1998 : Ceux qui m'aiment prendront le train, r. P. Chéreau
- 1998 : Vojakova dcéra neplače (A Soldier's Daughter Never Cries), r. James Ivory
- 1999 : La Voleuse de Saint-Lubin, r. Claire Deveurs
- 2000 : Herci (Les Acteurs), r. Bertrand Blier
- 2000 : Zostaňme spolu (Stand-by), r. Roch Stéphanik
- 2001 : Piknik s Ozirisom (Un pique-nique chez Osiris, TV), r. Benoît Charrie, Khaled Haffad
- 2002 : Koža anjela (Peau d'ange), r. Vincent Perez
- 2002 : Hry osudu (C'est le bouquet!), r. Jeanne Labrune
- 2005 : Sauf le respect que je vous dois, r. Fabienne Godet
- 2006 : Le Cri (TVS), r. Hervé Baslé
- 2007 : Monsieur Max (TV), r. Gabriel Aghion
- 2007 : Capitaine Achab, r. Philippe Ramos
- 2008 : L'Autre, r. Patrick-Mario Bernard a Pierre Trividic
- 2009 : Un homme d'honneur (TV), r. Laurent Heynemann
- 2010 : Une vie de chat, r. Alain Gagnol a Jean-Loup Felicioli
- 2011 : Alexandra David-Néel: J'irai au pays des neiges (TV), r. Joel Farges
- 2014 : Versailles (TV)
- 2014 : Spectrographies, r. Dorothée Smith
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dominique Blancová
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Dominique Blanc v Internet Movie Database (po anglicky)
- Dominique Blanc v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Dominique Blanc v Kinoboxe
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dominique Blancová na českej Wikipédii.