Dušan Slobodník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dušan Slobodník
Bývalý minister kultúry Slovenskej republiky
V úrade
1. január 1993 – 15. marec 1994
Predchodca - Ľubo Roman Nástupca
Biografické údaje
Narodenie11. apríl 1927
Pezinok, Česko-Slovensko
Úmrtie13. december 2001 (74 rokov)
Politická stranaHZDS

PhDr. Dušan Slobodník, CSc. (* 11. apríl 1927, Pezinok – † 13. december 2001) bol slovenský spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 1944 vstúpil do Hlinkovej mládeže (ako dôvod uvádza záujem zúčastniť sa stolnotenisového turnaja organizovaného HM).

Od 28. februára do 10. marca 1945 sa na základe povolávacieho rozkazu zúčastnil kurzu pre diverzantov vedeného nemeckou tajnou službou (Geheime Staatspolizei) v Sekuliach. Tesne pred maturitou (22. apríla 1945) bol zatknutý sovietskou vojenskou kontrarozviedkou SMERŠ. 19. mája 1945 ho sovietsky vojenský súd v Novom Meste na Moravě odsúdil podľa §58-6 na 15 rokov nútených prác. Z nich takmer 9 rokov strávil v niekoľkých sovietskych pracovných a nemocničných táboroch Gulagu. Po Stalinovej smrti bol na základe amnestie prepustený a v decembri 1953 vrátený na Slovensko. Maturoval až v roku 1954, v štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (odbor slovenčina-ruština). V roku 1958 bol počas Bacílkovskej previerkovej kampane kvôli svojej minulosti vylúčený zo štúdia. Listom požiadal Najvyšší súd ZSSR o rehabilitáciu a 1. októbra 1960 ho Vojenské kolégium NS ZSSR plne rehabilitovalo. Štúdiá dokončil na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Svoje spomienky z väzenia uverejnil v knihe Paragraf: Polárny kruh.

Po roku 1989 sa výrazne politicky angažoval, najskôr ako literárny vedec a publicista, po rozdelení Literárnovedného ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) ako riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV. Vo svojej publicistike podporoval politickú líniu Vladimíra Mečiara. Výraznou mierou sa zaslúžil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. V júni 1992 sa Dušan Slobodník stal ministrom kultúry vo vláde Vladimíra Mečiara.

Spor s Feldekom[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 Dušan Slobodník žaloval spisovateľa Ľubomíra Feldeka za verš „esesák sa objal s eštebákom“ v básni Dobrú noc, moja milá. Žiadal ospravedlnenie a úhradu nemajetkovej ujmy. Feldek bol najprv na Mestskom súde úspešný, ale v roku 1994 odvolací senát Najvyššieho súdu SR rozsudok prvostupňového súdu zrušil a zaviazal Ľ. Feldeka zaplatiť 250 tisíc Sk. Neskôr dovolací senát Najvyššieho súdu SR časť súdneho rozhodnutia týkajúcu sa básne a nemajetkovej ujmy zrušil, ale časť rozhodnutia o tom, že Ľ. Feldek sa má ospravedlniť, sa stala právoplatnou. Feldekov obhajca Ernest Valko podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) do Štrasburgu a ten 12. júla 2001 uznal Feldekovu sťažnosť a v prípade Feldek proti Slovenskej republike (SR) mu prisúdil aj morálne odškodné 65 tisíc SKK.[1] Dôvodom bolo, že nevyhnutnosť obmedzenia práv uvedených v článku 10 (sloboda Feldekovho prejavu v SR) nebola dostatočne preukázaná. Po vynesení rozsudku však Slobodník vydal vyhlásenie, že rozhodnutie ESĽP nijakým spôsobom neruší rozhodnutie dvoch senátov Najvyššieho súdu SR z roku 1994 a 1995, že tvrdenia pána Feldeka o mojej údajnej fašistickej minulosti, založené na mojom niekoľkomesačnom členstve v Hlinkovej mládeži a asi desaťdňovom nedobrovoľnom pobyte vo vojenskom kurze v Sekuliach v marci 1945 (keď som nemal ešte 18 rokov) sú podľa súdu "...hrubým osočovaním a znevažovaním občianskej cti osoby a života a neoprávneným zásahom do osobnosti... D. Slobodníka."[2]

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Zamestnania a funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1962 – 1965 dokumentačné oddelenie Výskumného ústavu káblov a izolantov v Bratislave
  • 1965 – 1969 Ústredná knižnica SAV
  • 1969 – 1973 Ústav svetovej literatúry a jazykov SAV, kde získal doktorát filozofie a obhájil hodnosť kandidáta vied
  • 1973 – 1990 Literárnovedný ústav SAV
  • 1990-? riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV
  • 1992 – 1994 Minister kultúry SR
  • 1994 – 1998 predseda Zahraničného výboru NR SR
  • 1995 – 1998 Podpredseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy
  • 1999 – 2001 Poslanec NR SR
  • ?-? člen výkonného výboru UNESCO
  • ?-? člen Medzinárodnej asociácie literárnych kritikov
  • ?-? člen Európskej únie literátov, vedcov a umelcov

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1998 Rad Andreja Hlinku I. triedy

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • preklady z angličtiny, ruštiny a francúzštiny – vyše 70 kníh
  • preklad: Michael Crichton: Smrť Andromeda (Tatran Bratislava 1971)
  • preklad: John Fowles: Milenka francúzskeho poručíka (Tatran Bratislava 1972)
  • preklad: Isaac Asimov: Základňa (1. diel série)
  • Stretnutia (Tatran Bratislava 1972)
  • Súčasná sovietska próza a poézia, spoluautor: Vladimír Čerevka (Obzor Bratislava 1975)
  • Cesty k poézii (Tatran Bratislava 1976)
  • Autori, diela, problémy (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1977)
  • Genéza a poetika science fiction (Mladé letá Bratislava 1980)
  • Cesty k poézii (1976)
  • Cesty k próze (Tatran Bratislava 1981)
  • Kontext slovenskej poézie (Tatran Bratislava 1985)
  • Súradnice poézie (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1985)
  • Vedecké a literárne poznanie (Pravda Bratislava 1988)
  • Teória a prax básnického prekladu (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska Bratislava 1990)
  • Proti sedemhlavému drakovi, z dejín zápasu za Slovensko (Spolok slovenských spisovateľov Bratislava 1998)
  • Zámery iredenty v plnej nahote (spoluautor, Kubko Goral Bratislava 1999)
  • Paragraf: Polárny kruh (autobiografia, Slovenský spisovateľ Bratislava 1991, druhé vydanie Tatramedial v r. 2001)
  • Hra o Slovensko (JUGA Bratislava 2000) (Úryvok)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. EVROPSKÝ SOUD PRO LIDSKÁ PRÁVA - FELDEK PROTI SLOVENSKU Typ rozhodnutí: rozsudek senátu, Číslo stížnosti: 29032/95 [online]. Wolters Kluwer ČR, a. s, [cit. 2022-10-07]. Dostupné online. (po česky)
  2. Vyhlásenie Dušana Slobodníka [online]. Petit Press a.s., [cit. 2022-10-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]