Dáčtina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dáčtina je mŕtvy indoeurópsky jazyk používaný v Dácii (presnejšie od východného Maďarska po Čierne more; teda najmä na území od dnešného Rumunska) cca od 1000 pred Kr. do 500 po Kr.

Jazyk je veľmi slabo doložený (najdlhší doložený text sa volá Decebalus Per Scorilo), ale spravidla sa považuje za príbuzný s tráčtinou (tzv. trácke alebo dácko-trácke jazyky).[1]

Slovenské slová typu bača, vatra, bryndza a niektoré iné, ktoré sa do slovenčiny dostali v období od 13. do 17. storočia z rumunčiny, sú pôvodom dácke.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vladimir Ivanov Georgiev. Introduction to the History of the Indo-European Languages. Sofia : Bulgarian Acad. of Sciences, 1981. S. 124.
  2. KOPECKÝ, Peter. Rozličnosti : bryndza. Slovenská reč : časopis pre výskum slovenského jazyka (Bratislava: Slovak Academic Press), 2006, roč. 71, čís. 1, s. 63-64. Dostupné online [cit. 2019-04-12]. ISSN 0037-6981.