Emil Hula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emil Hula
český hudobný pedagóg, publicista a zberateľ ľudových piesní
Narodenie4. september 1883
Noutonice, Česko
Úmrtie17. marec 1942 (58 rokov)
Praha, Česko

Profesor Emil Hula (* 4. september 1883, Noutonice – † 17. marec 1942, Praha) bol český hudobný pedagóg, publicista a zberateľ ľudových piesní, pôsobiaci prevažne na Slovensku.[1] Po roku 1919 sa zaslúžil o povznesenie hudobného života na Slovensku.[2] Jeho priezvisko sa niekedy vyskytuje aj v nesprávnej podobe „Hůla“.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa a vyrastal v českom prostredí. Študoval v Prahe kde absolvoval učiteľský ústav a konzervatórium. V roku 1919 odišiel na Slovensko kde učil na Učiteľskom ústave v Modre (1919 – 1936) s krátkym prerušením v Bratislave (1925 – 1926). Veľkou mierou sa zaslúžil o povznesenie hudobného života na Slovensku, bol šíriteľom česko-slovenskej vzájomnosti.[2]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

E. Hula: Slovenské kvety, učebnica

Emil Hula počas svojho života pozberal asi 2 500 slovenských ľudových piesní.[2] Je aj autorom viacerých publikácii z oblasti metodiky hudobnej výchovy a hudobného života.[3] Jeho pozostalosť v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice predstavuje 1 856 archívnych jednotiek.

  • Naše spievanky: Spevník pre slovenské deti. Diel 1: Pre 1., 2. a 3. škol. rok, Praha, Karel J. Barvitius, 1910
  • Naše spievanky: Spevník pre slovenské deti. Diel 2: Pre 4. a 5. škol. rok, Praha, K. J. Barvitius, 1910
  • Naše spievanky: Spevník pre slovenské deti. Diel 1: Pre 1., 2. a 3. škol. rok, druhé prepracované vydanie, Praha, K. J. Barvitius, 1920
  • Naše spievanky: Spevník pre slovenské deti. Diel 3: Pre 6.,7. a 8. škol. rok, Praha, K. J. Barvitius, 1920
  • Našim deťom: Národné riekadlá, rytmické hry a piesne pre školy ľudové Sošit 3. Prešov, Štehrovo kníhkupectvo, 1931[4]
  • Slovenské kvety – Výbor z národnej poezie pre školy občianske, stredné i pedagogia, Praha, 1923, Štátne nakladateľstvo.

Emil Hula svoje kladné postoje k slovenskému národu, veľmi jasne ukazuje napríklad aj v učebnici Slovenské kvety, kde pri piesni „Nad Tatrou sa blýska“ píše doslova toto: „Prišiel 28. október1918, deň svobody; putá tisícročnej nevôle praskly a pieseň „N.T.“, Maďarmi nenávidená a po desaťročia zakazovaná, zaznela naraz hlasne z tisícov hrdiel, tak mocne, že jej hlahol odrážal sa od tatranských skál ani hlas martinských zvonov. V decembri na to bola vyhlásená za druhú štátnu hymnu celého československého národa." „ Národná hymna musí sa spievať presne, jednotne a tak ako je predpísaná. Predovšetkým je povinnosťou slovenských škôl všetkých kategórií, aby našu mládež naučili slovenskej hymne naozaj správne. Tiež rôzne spolky a osvetové inštitúcie môžu vykonať a iste rady vykonajú bez ťažkosti veľmi mnoho.“ Autor učebnice ďalej pripomína, že táto pamätná pieseň je svedkom neustálych bojov a národných útlakov, že je starým dedičstvom našich otcov, preto musíme pozerať na to, aby jej prednes bol vždy a všade dôstojný.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://svk7.svkkl.cz/arl-kl/cs/detail-kl_us_auth-p0201568-Hula-Emil-18831942/
  2. a b c HULA, Emil. In: Biografický lexikón Slovenska III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 684.
  3. http://svk7.svkkl.cz/arl-kl/cs/detail-kl_us_auth-p0201568-Hula-Emil-18831942/
  4. http://www.snm.sk/swift_data/source/muzeum_ludovita_stura/kniznica/modra.pdf str.27-28
  5. HULA, Emil;Slovenské kvety - Výbor z národnej poezie pre školy občianske, stredné i pedagogia, Praha: v roku 1923 Štátne nakladateľstvo.str.8-9

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emil Hula