Endokarditída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Endokarditída (gr.) je zápal endokardu - vnútornej výstelky srdca, ktorý sa prejavuje najmä postihnutím srdcových chlopní s ich poškodením a vznikom chlopňovej chyby.

Infekčná endokarditída (tiež bakteriálna endokarditída, lat. endocarditis lenta) je spôsobená infekciou baktériami alebo kvasinkami, ktoré prenikli do krvného obehu a adherovali (usadili sa) na poškodenom mieste endokardu, najčastejšie chlopne, spravidla u pacienta s oslabenou imunitou.

Neinfekčná endokarditída môže byť následkom autoimunitného zápalu v rámci reumatickej horúčky (febris rheumatica), systémového lupus erythematodes ako Libman-Sachsova verukózna endokarditída, poškodenia pravých oddielov srdca pri karcinoide alebo prebiehať ako nebakteriálna trombotická endokarditída v rámci paraneoplastického syndrómu pri zhubných nádoroch. V súčasnosti je to pomerne zriedkavé ochorenie, častejšia je bakteriálna endokarditída, ktorá postihuje prevažne ľudí s oslabeným imunitným systémom (podvýživou, drogovo závislých, so zhubnými nádormi), alebo s cudzorodým materiálom v srdci (napr. chlopňové protézy).

Následkom endokarditídy môže byť najmä poškodenie srdcových chlopní, vedúce až k srdcovému zlyhaniu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Infekčná endokarditída

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]