Eosinopteryx
| Eosinopteryx | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Eosinopteryx brevipenna Godefroit et al., 2013 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Eosinopteryx je vyhynutý druh teropódnych dinosaurov čeľade Troodontidae známych z obdobia vrchnej jury. Nálezy fosílií boli lokalizované v západnej časti provincie Liaoning v Číne. Rod zahŕňa iba jeden druh, Eosinopteryx brevipenna.[1]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vyhynutý druh Eosinopteryx brevipenna je známy z jediného nálezu, ktorý zahrňuje takmer kompletne zachovanú kostru subadultného alebo adultného jedinca. Exemplár je na nelietavého dinosaura značne malý, dĺžka tela dosahovala približne 30 centimetrov. Na rozdiel od väčšiny zástupcov čeľade Troodontidae sa Eosinopteryx vyznačuje veľmi krátkou rostrálnou časťou. Krídla boli podobnej veľkosti ako u príbuzného druhu Anchiornis, pričom primárne letky presahovali dĺžkou ramennú kosť (humerus). Aj keď ide o vtákom podobného dinosaura, daný druh bol s najväčšou pravdepodobnosťou nelietavý. Dané tvrdenie podporuje aj atypické usporiadanie krídlových kostí, ktoré neumožňovalo mávanie. V porovnaní s členmi skupiny Deinonychosauria mal podstatne kratší chvost, vyznačoval sa taktiež veľmi štíhlymi nohami a prstami a absenciou zahnutých pazúrov vhodných k lovu. Okrem toho sa chvost vyznačuje neprítomnosťou komplexných chvostových pier, navyše, spodná časť končatiny a chodidlo boli zrejme neoperené. Slabšie operenie, krátke a nezahnuté pazúry a štíhle končatiny poukazujú taktiež skôr na pohyb po zemi ako lietanie.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Godefroit, P.; Demuynck, H.; Dyke, G.; Hu, D.; Escuillié, F. O.; Claeys, P. (2013). Reduced plumage and flight ability of a new Jurassic paravian theropod from China. Nature Communications 4: 1394. doi:10.1038/ncomms2389
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Godefroit, P.; Demuynck, H.; Dyke, G.; Hu, D.; Escuillié, F. O.; Claeys, P. (2013). "Reduced plumage and flight ability of a new Jurassic paravian theropod from China". Nature Communications 4: 1394. doi:10.1038/ncomms2389. PMID 23340434.