Epika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Epika je jeden z troch základných literárnych druhov, popri lyrike a dráme, založený na rozprávaní o hrdinoch, dejoch a udalostiach obyčajne vo veršovaných eposoch.

K základným epickým druhom počítame: román, novelu, poviedku, črtu a ľudovú rozprávku.

Epika môže byť písaná voľne, ale aj básnickou rečou.

Názov epika pochádza z gréckeho epos - rozprávanie (pieseň, slovo), zo starogréckych Homérových eposov: Ilias a Odysea.

Charakteristické znaky epiky[upraviť | upraviť zdroj]

Na epiku sa vzťahuje najmä objektívnosť, prozaická forma, sujetovosť, dejovosť, minulý čas (dej sa najčastekšie odohráva v minulom čase, ale sú i diela, ktoré sa odohrávajú v budúcnosti), dynamické motívy, monologickosť, hovorovosť, fabula, postavy a rozprávač.[1]

Epické žánre[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠTEFANCOVÁ, PhDr. Miroslava. Literatúra do vrecka (stredoškolské učivo). [s.l.] : TAKTIK vydavateľstvo, s.r.o., pre Nový čas, a.s.. ISBN 978-80-8180-120-4. S. 79.