Faust (Goethe)

Anton Kaulbach: "Faust & Mephisto"

Faust je dráma od Johanna Wolfganga Goetheho.

Môžeme rozlíšiť niekoľko štádií vzniku tejto drámy: tzv. Faust v prvotnej podobe, teda scény, ktoré mal Goethe napísané okolo r. 1775 Prafaust (v nemčine Urfaust), Faust I bol vydaný v roku 1808 a Faust II, ktorý vyšiel až po Goetheho smrti.

Goethe dokončil druhú časť tohto veľdiela rok pred smrťou v roku 1831. Povesť o Faustovi (historická postava žijúca v rokoch 1480-1540), ktorý zapredal svoju dušu diablovi, je oveľa staršia.

Kompozícia

1. diel

Začína sa venovaním, Predohrou v divadle, a Prológom v nebi (Boh a diabol uzatvárajú stávku. Diabol vraví, že sa mu podarí dostať Fausta na svoju stranu, a Boh verí Faustovej viere.)

• 1. diel nemá dejstvá, iba scény. Spolu ich je 25.

2. diel

5 dejstiev

1. dejstvo: 8 scén
2. dejstvo: 8 scén
3. dejstvo: 3 scény
4. dejstvo: 3 scény
5. dejstvo: 7 scén

Hlavné postavy

• Mefistofeles (Mefisto) - diabol, ktorý Faustovi ponúka odpovede na akékoľvek otázky, novú mladosť a radosti života výmenou za jeho dušu.
• Faust - moderný človek, vedec, mysliteľ, ktorý na začiatku diela dospeje k záveru, že celý život študoval (stal sa majstrom vo všetkých vtedy pestovaných vedách) a napriek tomu nepoznal podstatu stvorenia
• Margaréta - čisté a milujúce stvorenie, avšak pre nešťastnú lásku k Faustovi má podiel na smrti matky (podá jej lieky na spanie, lebo chce byť s Faustom, po ktorých sa matka neprebudí) a brata (umiera v súboji za sestrinu česť). Zabije vlastné nemanželské dieťa. Na konci prvého dielu umiera na popravisku, keď predtým odmieta útek zorganizovaný Faustom a Mefistom.

Dej

Vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami svojej vedy a túži po pravom poznaní. Uzavrie pakt s diablom Mefistofelom. Prežije lásku i sklamania, pozná vedu aj čiernu mágiu a nakoniec nachádza zmysel života v práci pre spoločnosť. Starý slepý Faust prichádza k záveru, že slobodu si zasluhuje len ten, kto o ňu denne bojuje. Faust zomiera, ale Mefistofeles stávku prehrá, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci. Prvý diel vyšiel v roku 1808 druhý dopísal Goethe v roku 1830 a zverejnený bol až po Goetheho smrti. Goethe do tohto diela zahrnul dejiny ľudstva, obsiahol minulosť, ale zamieril aj do budúcnosti.

Preklady

Do slovenského jazyka preložil Fausta iba čiastočne P. O. Hviezdoslav. Komplexnejšie preklady sú dva:

• preklad Mórica Mittelmanna Dedinského z rokov 1966 (I. diel) a 1968 (II. diel)
• preklad Milana Richtera z roku 2010 (Faust I, II, réžia M. Čičvák, činohra Slovenského národného divadla) - režisérom vybrané scény z Fausta I a Fausta II.

Milan Richter preložil tiež Prafausta (Faust a Margaréta). Jeho preklad vyšiel v r. 2000 vo vydavateľstve Prístrojová technika ako bibliofílske vydanie. Prafausta v Richterovom preklade uviedli dve slovenské divadlá: Divadlo Jána Palárika v Trnave (premiéra máj 2006) a Divadlo a.ha (premiéra jún 2006).