Filozofia jazyka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Filozofia jazyka je disciplína, ktorá sa zaoberá ontologickými problémami jazyka na jednej strane a filozofickou podstatou jazykovedných teórií aj metód na druhej strane, teda základnými otázkami lingvistiky, týkajúcimi sa odôvodnenia stavby a fungovania jazyka ako prostriedku myslenia, komunikovania a vývinu spoločnosti. Filozofia jazyka sa vzhľadom na svoj zovšeobecňujúci charakter stýka s viacerými disciplínami - so semiotikou, psycholingvistikou, etnolingvistikou, sociolingvistikou, s historicko-porovnávacou jazykovedou i s teóriou prekladu.

Filozofiu jazyka považujú aj za smer filozofie 20. storočia spriaznený s pozitivistickým odporom k metafyzike a, ktorá sa zaoberá sa skôr poznaním. Predstaviteľom filozofie jazyka je Karl Otto Apel.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.