Frank Lloyd Wright

	Frank Lloyd Wright
	americký architekt
Dielo
Významné stavby	Guggenheimovo múzeum v New Yorku, Fallingwater
Osobné informácie
Narodenie	8. jún 1867
	Richland Center, Wisconsin, USA
Úmrtie	9. apríl 1959 (91 rokov)
	Phoenix, Arizona, USA
Odkazy
	Frank Lloyd Wright; (multimediálne súbory na commons)
	Architektonický portál; Biografický portál

Frank Lloyd Wright (* 8. jún 1867, Richland Center, Wisconsin, USA – † 9. apríl 1959, Phoenix, Arizona) bol jeden z najvýznamnejších amerických architektov. Medzi Wrightove najznámejšie realizácie patrí Imperial Hotel v Tokiu, Fallingwater v Pensylvánii, ústredie firmy S. C. Johnson vo Wisconsine či Guggenheimovo múzeum v New Yorku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohí z tých ľudí, ktorí nie sú oboznámení so základmi organickej architektúry, chcú bývať v dome, ktorý navrhol Frank Lloyd Wright. Frank L. Wright bol veľkým architektom už počas svojho života. Wrightove začiatky neboli veľmi úspešné. Rodinné teplo, ktoré sa neskôr snažil preniesť do svojich prvých domov prérie, chýbalo práve v jeho vlastnom dome. Zakorenenosť Wrighta nepatrila k vlastnostiam, ktorou by sa vyznačovalo jeho detstvo. Nikto však nepochybuje, že Fröbelova stavebnica, ktorú mu matka dala na hranie, ho silno inšpirovala ako začínajúceho architekta.

Po práci v staviteľskej firme Josepha Silsbeeho, sa Frank Lloyd Wright zapísal ako projektant u Louisa Sullivana, ktorého viac ako návrhy rezidencií preslávili návrhy obchodných budov. Frank Lloyd Wright sa s ním po niekoľkých rokoch rozišiel a ešte dlhé roky sa spolu nerozprávali. Práve Sullivan naučil Wrighta, že hmota budovy by mala vyjadrovať jej základnú funkciu. Sullivan priviedol Wrighta k poznaniu, že architektúra je ako umením, tak aj spoločenskou manifestáciou.

Keď takmer na prelome storočia býval na prosperujúcom predmestí Chicaga v Oak Park, bol v blízkom kontakte s mnohými unitárskymi farármi. Vplyv na Wrighta sa neobmedzoval len na tieto návrhy, ako bol Unitársky chrám Unity Temple v Oak Parku (1906) a neskorší dom unitárskych stretnutí Unitarian Meeting House (1947) v Madisone. Pre Wrighta bola architektúra „kázňou v kameňoch". Skutočne veril, že v prírode je ukryté božie kráľovstvo, a že architektovou úlohou je zachytiť ho, dokonca aj ak by to znamenalo plávať proti prúdu.

Orient taktiež svojim spôsobom ovplyvnil Franka L. Wrighta. Japonské umenie malo v Spojených štátoch svoju premiéru na výstave Centennial 1876. Wright bol nepochybne dobre oboznámený s týmito dielami, ale jeho vlastná náklonnosť k japonským záležitostiam sa naplno prejavila až po jeho návšteve Japonska v roku 1905. Frank L. Wright mal však veľmi rád aj japonskú architektúru a umenie. Willittsov dom (1902) v Highland Parku, nepochybne prezrádza vplyv Japonska. Takisto aj Hotel Imperial (1922) v Tokiu, zdanlivo nezničiteľná budova, ktorá počas dvadsiatych rokov minulého storočia prežila silné zemetrasenie, aby ju o niekoľko rokov neskôr nechali úplne zbúrať.

Wright „vytvoril“ prérijný štýl v prvom rade ako pôvodnú americkú odpoveď na to, čo sám vnímal ako architektonicky vyprahnutú krajinu. Takáto architektúra bola podľa neho strašne nepôvodná. Aj keď obdivoval grécke sochárstvo a minojskú architektúru ostrova Kréta, veril, že charakteristickejšia architektúra helenistického obdobia bola nedostatočne citlivá voči prírodnému prostrediu a dosť ľahostajná k potrebe používania miestnych materiálov. Okrem toho, v architektúre starovekého grécka nemal tvar žiadne prepojenie s funkciou. Existujú dve miestne pamiatky organickej architektúry Franka Lloyda Wrighta. Tou prvou, ktorá sa vracia do rokov Oak Parku, je Robieho dom (1907). Svojou originalitou, spojením s prírodným prostredím a svojou celistvosťou je Robieho dom dokonalým zosobnením prériového štýlu. Druhý dom bol navrhnutý uprostred Veľkej hospodárskej krízy a je na alebo takmer na vrchole zoznamu. Je ním samozrejme Rezidencia Edgara Kaufmanna (1936) v Bear Run, v Pensylvánii. Neobyčajne pevný a rovnako štúdiou opozít - pohyb a stabilita, zmena a nemennosť, sila a prchavosť - tie robia z ľudského života paradox.

Vlastne ako si architektúru Frank Lloyd Wright prispôsobil, znamenala reformu celej spoločnosti. Alebo inak povedané, Wright chcel reformovať spoločnosť prostredníctvom architektúry. Wright určite veril, že by mohol mať prospešný vplyv na pracovné prostredie. Počítalo sa s tým, že jeho právom preslávená budova Johnson Wax (1936) v Rancine zvýši produktivitu zamestnancov, ktorí v nej pracovali. Očividne to malo presne takýto účinok.

Aj napriek tomu, že k mestu prechovával antipatiu, Wright sa snažil využiť to, čo ponúkalo veľkomestské prostredie. Aj keď neobľuboval mestskú civilizáciu, mal rád mestské zábavky a večierky. Jeho najpamätnejšia mestská konštrukcia, Guggenheimovo múzeum (1957), sa nachádza uprostred Manhattanu. Guggenheim originálne mieša pevnosť konštrukcie s vizuálnou plynulosťou. Mesto, ktorým Wright opovrhoval má teraz ako hlavný orientačný bod, dosť paradoxne, jeden z najodvážnejších architektových výtvorov.

Rafinovanejším spôsobom sa táto stránka prejavila v jeho architektúre. Je zaujímavé, že dokončil len jednu vládnu budovu na území Spojených štátov. Táto stavba, Občianske stredisko v Marin County (1959), v Kalifornii, ktorým ukázal svoj odpor voči súdom, ktoré považoval za snobské a tyranské. Krídla budovy, boli venované násilníckym podobám vlády , boli zatienené tými časťami strediska, ktoré zdôrazňovali službu verejnosti.

Často je spájaný s Walterom Gropiusom, Le Corbusierom a Miesom van der Rohe ako jeden z originálnych staviteľov modernej architektúry. Práca Franka Lloyda Wrighta sa objavila vedľa diel architektov na výstave International Style Exhibition v múzeu moderného umenia v roku 1932. Wright a modernisti chceli, architektúru vystihujúcu tento moderný vek. Všetci zdôrazňovali vzájomnú závislosť tvaru a funkcie. Wrightove tvrdil, že organická architektúra vôbec nehraničila s modernou architektúrou. V jeho mysli diela modernistov boli chladné, bezobsažné a neosobné. Okrem toho sa stavali chrbtom k prírode, zatiaľ čo Wright sa všemožne snažil zahrnúť ju do svojich diel.

Hoci bol povahou individualista, učebné prostredie v jeho Taliesin North and West malo len ťažko v úmysle podporovať prirodzenú individualitu. Aj napriek jeho citu ku krajine, Wright postavil len jeden dom alebo gazdovstvo počas svojej produktívnej kariéry. Wright vyhlasoval organickú architektúru za svätú pravdu, a napriek tomu sa jeho návrhy budov pre Bagdad v druhej polovici 50-tych rokov boli očividne neorganické. Bol nepriateľom mrakodrapov, ale krátko pred svojou smrťou začal navrhovať míľu vysokú stavbu pre štát Illinois. Jeho Usonian homes boli určené ľuďom s pomerne nízkymi príjmami, ale najčastejšie boli predané odborníkom s dosť vysokými platmi.