Gašpar Rovňan
| Gašpar Rovňan | |
 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1929 – 1935 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 8. január 1870 Hvozdnica, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 1. november 1944 (74 rokov) Zlaté Moravce, Slovenský štát |
| Politická strana | Hlinkova slovenská ľudová strana |
| Profesia | notár |
| Národnosť | slovenská |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
| Rodina | |
| Manželka |
Štefánia, rod. Beňovská |
Gašpar Rovňan (* 8. január 1870, Hvozdnica – † 1. november 1944, Zlaté Moravce) bol slovenský verejný činiteľ, úradník.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho otec bol Štefan Rovňan a matka Terézia rod. Jancová. Študoval na gymnáziu v Trenčíne, v Nitre, v Banskej Bystrici, absolvoval notársky kolobeh. Do vzniku Česko-Slovenska pracoval v administratíve. Bol notárom v Štiavniku, Dlhom Poli a vo Veľkom Rovnom. V roku 1918 bol županom Martinom Mičurom vymenovaný za hlavného slúžneho okresu Zlaté Moravce, kam sa s celou rodinou presťahoval a trvalo usadil. Popri zabezpečovaní administratívy v okrese sa zapájal aj do politického, kultúrneho a spolkového života. Od začiatku patril k oporám Andreja Hlinku a Slovenskej ľudovej strany v regióne. Bol členom Matice slovenskej, funkcionárom miestnych ovocinárskych, poľovníckych a turistických spolkov. Manželka Štefánia bola predsedníčkou Katolíckej jednoty žien.[1] V priebehu 20. rokov pôsobil ako okresný náčelník v Zlatých Moravciach.[2] Po zavedení krajinského zriadenia v roku 1928 pôsobil ako radca politickej správy na Krajinskom úrade v Bratislave, kde zotrval až do prevedenia do trvalej výslužby v roku 1934.[3] Bol stúpencom autonomistického hnutia a politiky HSĽS. Funkcionár miestnych a okresných organizácií HSĽS. V parlamentných voľbách v roku 1929 bol zvolený za senátora za HSĽS (v IX. volebnom kraji). V senáte zasadal v inkompatibilnom a ústavnoprávnom výbore.[4] V období Slovenského štátu pôsobil ako vládny komisár Zlatých Moraviec a naďalej bol činným v okresnej organizácii strany a jej okresného a župného súdu. Bol zakladateľom Jednoty orla v Zlatých Moravciach. Pochovaný bol v Zlatých Moravciach.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Gašpar Rovňan. Tekovské noviny (Mestský úrad Zlaté Moravce), 1997-04-02, roč. VII, čís. 7, s. 4. ISSN 1338-8800.
- ↑ Pán prezident v Topoľčiankach. Slovenský denník (Bratislava), 1926-07-31, roč. IX, čís. 173, s. 3.
- ↑ osobné zmeny v slovenskej administratíve. Slovenský denník (Bratislava), 1934-06-02, roč. XVII, čís. 124, s. 3.
- ↑ Rejstřík (výbory) [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.
- ↑ Vynikajúci pracovník HSĽS Gašpar Rovňan zomrel. Slovák (Bratislava), 1944-11-07, roč. XXVI, čís. 253, s. 1.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 4 – farnosť Štiavnik; pokrstený ako Casparus Rovňan