George Vancouver

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
George Vancouver
anglický moreplavec a objaviteľ
anglický moreplavec a objaviteľ
Narodenie22. jún 1757
King’s Lynn, Anglicko
Úmrtie10. máj 1798 (40 rokov)
Richmond upon Thames, Anglicko
PodpisGeorge Vancouver, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons George Vancouver

Kapitán George Vancouver (* 22. jún 1757, King’s Lynn, Norfolk – † 10. máj 1798, Richmond upon Thames, Surrey) bol dôstojník Kráľovského námorníctva (Royal Navy) a známy prieskumník pobrežia Severnej Ameriky v oblasti súčasnej kanadskej provincie Britská Kolumbia a amerických štátov Washington a Oregon. Preskúmal aj juhozápadné pobrežie Austrálie a uzavrel zmluvu s havajským kráľom Kamehamehom I.

Raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

George Vancouver sa narodil v Anglicku v meste King’s Lynn v grófstve Norfolk. Už vo veku 15 rokov sa plavil po Tichom oceáne na palube lodi HMS Resolution počas druhej výpravy (1772 - 1775) kapitána Jamesa Cooka, slávneho moreplavca a výskumníka. Bolo to jeho prvá plavba. Sprevádzal Cooka aj na jeho tretej výprave (1776 - 1779), vtedy slúžil na lodi HMS Discovery.

Po jeho návrate do Británie v roku 1779 bol mladý 22-ročný Vancouver povýšený na poručíka a slúžil na palube šalupy HMS Martin. Jeho ďalšia loď, na ktorej slúžil, bola HMS Fame.

Počas jeho služby v Karibskom mori využil svoje prieskumné a kartografické schopnosti a za pomoci Josepha Whidbeya, ktorý s ním neskôr slúžil ako jeho navigátor, zmapoval Port Royal a prístav v meste Kingston na Jamajke.

V roku 1798 plánovalo Kráľovské námorníctvo ďalšiu plavbu do Tichého oceánu. Veliteľom mal byť Henry Roberts, chránenec kapitána Cooka, Vancouver mal byť jeho zástupca. Pre expedíciu bola kúpená nová loď, HMS Discovery.

Po incidentoch so Španielmi v oblasti úžiny Nootka Sound, nachádzajúcej sa medzi pevninou a Vancouverovým ostrovom, a vznesení španielskych nárokov na osídlenie severozápadnej časti Severnej Ameriky bola výprava odložená. Vancouver a Roberts sa pripojili s HMS Courageux k britskej flotile a Španielsko a Británia sa ocitli blízko k vyhláseniu vojny, no nakoniec sa podarilo dosiahnuť vzájomnú dohodu. Vancouverovi bolo 15. decembra 1790 zverené velenie nad loďou HMS Discovery s rozkazmi chrániť britské dŕžavy a preskúmať pobrežie.

Vancouverove plavby 1791 - 1795[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Georgea Vancouvera pred budovou radnice v meste Vancouver v Britskej Kolumbii

Lode HMS Discovery a HMS Chatham vyplávali 1. apríla 1791. Preplávali cez Biskajský záliv a nabrali kurz na Madeiru, no kvôli zlému počasiu a nízkej výkonnosti lode USS Chatham ju minuli a zakotvili až na Kapverdských ostrovoch. Expedícia plávala východnou cestou, zmapovala južné pobrežie Tasmánie a Nového Zélandu a objavila ostrovy Suaréz a Chatham. Od Tahiti pokračovala k Havajským ostrovom.

Odraz stratovulkánu Mount Hood vo vodách jazera Trillium

Vancouver sledoval čiaru pobrežia dnešných amerických štátov Oregon a Washington smerom na sever. V júni 1792 pomenoval zátoku Burrard Inlet po svojom priateľovi, sirovi Harrym Burrardovi. V októbri 1792 poslal poručíka Williama R. Broughtona s niekoľkými člnmi proti prúdu rieky Columbia. Broughtonovi sa podarilo dostať až do Oregonu, ku kaňonu Columbia River Gorge, kde videl a pomenoval stratovulkán Mount Hood. Vancouver vplával až do úžiny Juan de Fuca, ležiacej medzi polostrovom Olympic a Vancouverovým ostrovom s cieľom preskúmať každý záliv a prieplav v oblasti. Často musel použiť člny, keď boli zátoky pre jeho lode priúzke. Stretol španielsku výpravu, ktorú viedli Dionisio Alcala Galiano a Cayetano Valdes y Flores a nejakú dobu spolu mapovali úžinu Puget Sound (pomenovanú po poručíkovi Peterovi Pugetovi).

Kapitán Vancouver neskôr priplával k ostrovu Nootka ležiaceho pri Vancouverovom ostrove, kde ležal najdôležitejší prístav v okolí a kde sa mal stretnúť so španielskym veliteľom. Juan Francisco de la Bodega y Quadra bol veľmi srdečný a priateľský, s Vancouverom si vymenili mapy, ktoré zakreslili a rozhodli sa čakať na ďalšie inštrukcie. Keď neprichádzali, rozhodol sa Vancouver pre ďalší prieskum. Po návšteve Kalifornie koncom roka Vancouver ešte preskúmal Havajské ostrovy.

V ďalšom roku sa Vancouver vrátil späť ku brehom Britskej Kolumbie a vydal sa na sever, až ku 56 ° s.š., no keďže severné oblasti už preskúmal kapitán Cook, otočil sa a priplával nazad do Kalifornie. Dúfal, že tam stretne Bodegoa y Quadru a splní svoju misiu, no Španiela nenašiel. Zimu strávil opäť na Sandwichových ostrovoch.

V roku 1794 preplával Cookov záliv, kde dosiahol najsevernejšieho miesta svojej plavby. Na spiatočnej ceste do Anglicka preskúmal Galapágy a preplával okolo mysu Horn. Týmto činom oboplával Zem. Vancouver zistil, že Severozápadný prieplav sa nenachádza na mieste, kde sa dlho usudzovalo. Po kapitánovi Vancouverovi bol pomenovaný Vancouverov ostrov a mestá Vancouver v Kanade a v americkom štáte Washington.

Návrat do Británie[upraviť | upraviť zdroj]

Vancouverova socha v meste King’s Lynn v Anglicku

Vancouver po návrate domov čelil rôznym problémom a nepríjemnostiam. Prírodovedec Archibald Menzies, ktorý mal dobré politické styky si sťažoval, že jeho sluha bol prinútený nastúpiť do služby cez lodný poplach. Navigátor Joseph Whidbey sa domáhal platieb za jeho služby ako lodného astronóma a Thomas Pitt, druhý barón z Camelfordu, ktorého Vancouver potrestal za nespočetné množstvo priestupkov a nakoniec s hanbou poslal domov, si s pomocou svojho strýka, ministerského predsedu Williama Pitta mladšieho na Vancouverovi vylieval zlosť.

29. augusta 1796 mu poslal list plný urážok, v ktorom ho vyzval na súboj. Vancouver mu odpísal, že vzhľadom na jeho funkciu v Royal Navy nemôže jeho výzvu prijať a namiesto toho mu ponúkol formálne prešetrenie celej záležitosti pred komisiou dôstojníkov (Flag Officers). Pitt sa namiesto toho rozhodol sledovať Vancouvera a nakoniec na neho zaútočil na rohu ulice v Londýne. Ich súdny spor vyžadoval, aby sa Vancouver držal stranou, no nič nemohlo zastaviť jeho brata, civilistu, aby ich od seba neodtrhol a nedával Pittovi úder za úderom, až kým ho prizerajúci sa ľudia neodtrhli od Pitta. V tlači sa objavovala žaloba za žalobou, až kým Vancouver, ktorý mal podlomené zdravie z jeho dlhého pobytu na mori, nezomrel.

Jeden z najväčších anglických objaviteľov a moreplavcov zomrel v ústraní vo veku nedožitých 41 rokov. Jeho skromný hrob leží na cintoríne St. Peters churchyard v štvrti Petersham v Londýne. Jeho meno nebolo zabudnuté, každý rok sa v deň výročia jeho smrti ukladá na jeho hrob v Londýne veniec od starostu a mestskej rady kanadského mesta Vancouver.

Pôvod jeho rodného mena[upraviť | upraviť zdroj]

Verí sa, že jeho meno bolo odvodené z van Coevorden, čo znamená "z Coevordenu", mesta na severovýchode Holandska. Túto teóriu predložil Adriaan Mansvelt, generálny konzul Holandského kráľovstva vo Vancouveri v 70. rokoch 20. storočia. Je známe, že do Anglicka sa v 18. storočí presťahoval značný počet obchodníkov z oblasti Coevordenu. Niektorí z nich prijali za svoje meno Oxford (Križovatka s hovädzím dobytkom - preklad z angl.), čo bol približný preklad holandského slova Coevorden. Táto informácia bola prezentovaná počas výstavy Expo 86 ako historický fakt, aj keď dokumenty na ktoré sa odvolávala nemajú preukaznú hodnotu. Iná teória tvrdí, že Vancouver je poangličtený alebo zle vyslovený van Couwen, bežné holandské meno.

Niektorí členovia posádky kapitána Vancouvera na jeho plavbe[upraviť | upraviť zdroj]

Ilustrácia z knihy od kapitána Georgea Vancouvera
  • Archibald Menzies, lodný doktor a prírodovedec
  • Peter Puget, poručík
  • Zachariah Mudge
  • Robert Barrie
  • Spelman Swaine
  • Edward Roberts
  • Joseph Whidbey

Diela od Georgea Vancouvera[upraviť | upraviť zdroj]

  • Voyage of discovery to the North Pacific ocean and round the world in the years 1790-95

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]