Giovanni Pacini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Giovanni Pacini
taliansky hudobný skladateľ
taliansky hudobný skladateľ
Narodenie11. február 1796
Catania, Sicílske kráľovstvo
Úmrtie6. december 1867 (71 rokov)
Pescia, Talianske kráľovstvo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Giovanni Pacini

Giovanni Pacini (* 11. február 1796, Catania, Taliansko - † 6. december 1867, Pescia) bol taliansky, prevažne operný hudobný skladateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Catanii ako syn operného speváka Luigiho Paciniho, ktorý neskôr často účinkoval v synových operách. Rodina pochádzala z Toskánska. Študoval na konzervatóriu v Bologni spev (L. Marchesi) a kontrapunkt a v rokoch 18091812 v Benátkach skladbu u B. Furlaneta.

Prvý veľký úspech sa dostavil v rokoch 18171818 operami Adelaide e Comingio a Il barone di Dolsheim. Odišiel do Ríma a úzko spolupracoval s Gioacchino Rossinim. Je dokázateľné, že skomponoval tri scény do Rossiniho opery Matilde di Shabran. Presťahoval sa do Luccy a nasledovalo prvé veľké tvorivé obdobie. Jeho opery Alessandro nell’Indie, Amazilia a L’ultimo giorno di Pompei sa hrali s veľkým úspechom v Neapole. V Miláne sa mu dostalo uznania za operu Gli arabi nelle Gallie (1827). Predstavenia jeho opier vo Viedni a v Paríži prijalo obecenstvo chladne a po neúspechu opery Carlo di Borgogna vyvrcholila Paciniho tvorivá kríza.

Vrátil sa do Viareggia a istý čas sa venoval iba pedagogickej činnosti na Liceo musicale, ktoré sám založil. V roku 1837 sa stal maestro di cappella v Lucce a riaditeľom nového hudobného inštitútu Istituto musicale.

K opernej tvorbe sa vrátil až v roku 1840 a to s obrovským úspechom. Vtedy vznikli jeho najslávnejšie opery Saffo a Medea. Pokračoval v pedagogickej práci v Lucce a vo Florencii. V roku 1855 sa usadil v Pescii, kde strávil zvyšok života. Posledný veľký úspech sa dostavil s operou Il saltimbanco v roku 1855. Potom sa venoval viac muzikovedným štúdiám a kompozícii inštrumentálnej a chrámovej hudby.

Zomrel v Pescii 6. decembra 1867. Posmrtne vyšli jeho Pamäti, ktoré sú dôležitým dokumentom k štúdiu myšlienkových prúdov hudobného Talianska v tom čase.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa súčasných hudobných vedcov Pacini počas svojho života skomponoval 74 opier, čo je menej než sa predtým odhadovalo, pretože celý rad titulov mal len alternatívne názvy týchto opier. Prvých cca 25 opier, je napísaných v Rossiniho štýle, čo nie je prekvapujúce, keďže Rossini žil v tom čase ešte v Taliansku a určoval vkus obecenstva. Keď Rossini odišiel, začali okolo roku 1824 formovať taliansku operu Pacini a jeho súčasníci: (Meyerbeer, Vaccai, Carafa, Coccia, Bellini, Donizetti a Mercadante))

Táto skupina skladateľov vytvárala nový štýl opery bel canto. Speváci, najmä mužské hlasy, mali menej koloratúr, inštrumentácia sa stala mohutnejšou a pribudol lyrický pátos. Romantické party sa prideľovali tenorom (na rozdiel od sopránov v Rossiniho ére), úlohy podliakov boli vyhradené pre basy a barytóny a veľký dôraz sa kládol na dramatickú zložku predstavení.

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

  • Don Pomponio (1813, nedokončená)
  • Annetta e Lucindo ( 1813 Teatro S. Radegonda, Miláno)
  • La ballerina raggiratrice (1814 Teatro alla Pergola, Florencia)
  • L'ambizione delusa (1814 Teatro alla Pergola, Florencia)
  • L'escavazione del tesoro ( 1814, Pisa)
  • Gli sponsali de' silfi (1814 Teatro de' Filodrammatici, Miláno)
  • Bettina vedova (Il seguito di Ser Mercantonio) (1815 Teatro San Moisè, Benátky)
  • La Rosina (1815 Teatro alla Pergola, Florencia)
  • La Chiarina (1815 Teatro San Moisè, Benátky)
  • L'ingenua ( 1816 Teatro S. Benedetto, Benátky)
  • Il matrimonio per procura (1817 Teatro Rè, Miláno)
  • Dalla beffa il disinganno, ossia La poetessa (1816 Teatro Rè, Miláno - hraná aj ako Il carnevale di Miláno)
  • Piglia il mondo come viene ( 1817 Teatro Rè, Miláno)
  • I virtuosi di teatro (1817 Teatro Rè, Miláno)
  • La bottega di caffè (1817 Teatro Rè, Miláno)
  • Adelaide e Comingio (1817 Teatro Rè, Miláno - [také Isabella e Florange, Il comingio, Comingio pittore)
  • Atala ( 1818 Teatro Nuovo, Padova)
  • Gl'illinesi (1818, nedokončená)
  • Il barone di Dolsheim (1818 Teatro alla Scala, Miláno - aj ako Federico II re di Prussia, Il barone di Felcheim, La colpa emendata dal valore)
  • La sposa fedele (1819 Teatro S. Benedetto, Benátky)
  • Il falegname di Livonia (1819 Teatro alla Scala, Miláno)
  • Vallace, o L'eroe scozzese ( 1820 Teatro alla Scala, Miláno - aj ako Odoardo I re d'Inghilterra)
  • La sacerdotessa d'Irminsul ( 1820 Teatro Grande, Terst)
  • La schiava in Bagdad, ossia Il papucciajo ( 1820 Teatro Carignano, Turín)
  • La gioventù di Enrico V ( 1820 Teatro Valle, Rím - aj ako La bella tavernara, ossia Le avventure d'una notte]
  • Cesare in Egitto (1821 Teatro Argentina, Rím)
  • La vestale ( 1823 Teatro alla Scala, Miláno)
  • Temistocle ( 1823 Teatro Giglio, Lucca)
  • Isabella ed Enrico ( 1824 Teatro alla Scala, Miláno)
  • Alessandro nelle Indie ( 1824 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Amazilia ( 1825 Teatro San Carlo, Neapol)
  • L'ultimo giorno di Pompei ( 1825 Teatro San Carlo, Neapol)
  • La gelosia corretta ( 1826 Teatro alla Scala, Miláno)
  • Niobe ( 1826 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Gli arabi nelle Gallie, ossia Il trionfo della fede ( 1827 Teatro alla Scala, Miláno - ako L'ultimo dei clodovei (1855 Théâtre Italien, Paríž)
  • Margherita regina d'Inghilterra ( 1827 Teatro San Carlo, Neapol - aj ako Margherita d'Anjou)
  • I cavalieri di Valenza ( 1828 Teatro alla Scala, Miláno)
  • I crociati a Tolemaide, ossia Malek-Adel ( 1828 Teatro Grande, Terst - aj ako La morte di Malek-Adel)
  • Il talismano, ovvero La terza crociata in Palestina ( 1829 Teatro alla Scala, Miláno)
  • I fidanzati, ossia Il contestabile di Chester ( 1829 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Giovanna d'Arco ( 1830 Teatro alla Scala, Miláno)
  • Il corsaro ( 1831 Teatro Apollo, Rím)
  • Ivanhoe ( 1832 Teatro La Fenice, Benátky)
  • Don Giovanni Tenorio, o Il convitato di pietra (1832 Casa Belluomini, Viareggio)
  • Gli elvezi, ovvero Corrado di Tochemburgo ( 1833 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Fernando duca di Valenza ( 1833 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Irene, o L'assedio di Messina (1833 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Carlo di Borgogna (1835 Teatro La Fenice, Benátky)
  • Furio Camillo ( 1839 Teatro Apollo, Rím)
  • Saffo ( 1840 Teatro San Carlo, Neapol)
  • L'uomo del mistero ( 1841 Teatro Nuovo, Neapol)
  • Il duca d'Alba ( 1842 Teatro La Fenice, Benátky - aj ako Adolfo di Werbel)
  • La fidanzata corsa ( 1842 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Maria, regina d'Inghilterra ( 1843 Teatro Carolino, Palermo)
  • Medea ( 1843 Teatro Carolino, Palermo)
  • Luisella, ossia La cantatrice del molo di Napoli (1843 Teatro Nuovo, Neapol)
  • L'ebrea (1844 Teatro alla Scala, Miláno)
  • Lorenzino de' Medici ( 1845 Teatro La Fenice, Benátky - aj ako Rolandino di Torresmondo, Elisa Valasco)
  • Bondelmonte ( 1845 Teatro alla Pergola, Florence aj ako Buondelmonte)
  • Stella di Napoli ( 1845 Teatro San Carlo, Neapol)
  • La regina di Cipro (1846 Teatro Regio, Turín)
  • Merope ( 1847 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Ester d'Engaddi ( 1848 Teatro Regio, Turín)
  • Allan Cameron ( 1848 Teatro La Fenice, Benátky)
  • Zaffira, o La riconciliazione ( 1851 Teatro Nuovo, Neapol)
  • Malvina di Scozia ( 1851 Teatro San Carlo, Neapol)
  • L'assedio di Leida (Elnava) (1852, nedokončená)
  • Rodrigo di Valenza (1852, nerealizovaná)
  • Il Cid (1853 Teatro alla Scala, Miláno)
  • Romilda di Provenza ( 1853 Teatro San Carlo, Neapol)
  • La donna delle isole (1854, nerealizovaná)
  • La punizione (1854 Teatro La Fenice, Benátky - aj ako Lidia di Brabante, Lidia di Bruxelles, Niccolò de' Lapi)
  • Margherita Pusterla ( 1856 Teatro San Carlo, Neapol)
  • Il saltimbanco (1858 Teatro Argentina, Rím)
  • Gianni di Nisida ( 1860 Teatro Argentina, Rím)
  • Il mulattiere di Toledo (1861 Teatro Apollo, Rím)
  • Belfagor ( 1861 Teatro alla Pergola, Florencia)
  • Carmelita (1863, nerealizovaná)
  • Don Diego di Mendoza ( 1867 Teatro La Fenice, Benátky)
  • Berta di Varnol (1867 Teatro San Carlo, Neapol)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]