Günter Klein

	Günter Klein
	nemecký protestantský teológ
Narodenie	12. január 1928; Barmen, Weimarská republika
Úmrtie	27. december 2015 (87 rokov); Münster, Nemecko
Odkazy
Commons	Günter Klein
	Biografický portál

Günter Klein (* 12. január 1928, Barmen, Weimarská republika – † 27. december 2015, Münster, Nemecko) bol nemecký protestantský teológ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Günter Klein študoval protestantskú teológiu na Kirchliche Hochschule vo Wuppertali, Philipps-Universität v Marburgu a Eberhard Karls Universität v Tübingene. K jeho učiteľom o. i. patril aj Rudolf Bultmann.

Prvú záverečnú teologickú skúšku zložil v roku 1953. Následne vstúpil do služieb Porýnskej evanjelickej cirkvi (Evangelische Kirche im Rheinland) a stal sa vikárom v Koblenzi.

O rok nato prijal miesto repetenta pri evanjelickej teologickej fakulte univerzity v Bonne, kde zároveň i sám pokračoval v štúdiu teológie pod vedením Philippa Vielhauera (1914 – 1977) a Ericha Dinklera (1909 – 1981).

Druhú záverečnú teologickú skúšku zložil v roku 1956. Vzápätí sa stal odborným asistentom u profesora Dinklera.

V roku 1959 získal na Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität v Bonne akademický titul Dr. theol. Vo svojej dizertačnej práci sa venoval problematike vzniku a vývoja obrazu dvanástich apoštolov v ranokresťanských spisoch.

V roku 1961 sa habilitoval v Bonne v odbore Nový zákon. Jeho habilitačná práca niesla názov Das Problem des Schismas bei Paulus (Problém schizmy u Pavla).

V roku 1964 sa Günter Klein stal riadnym profesorom Nového zákona na Christian-Albrechts-Universität v Kieli.

Od roku 1967 až do svojej emeritácie v roku 1993 pôsobil ako profesor Nového zákona Westfälischen Wilhelms-Universität v Münsteri.

Teológia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Kleina je prvoradou úlohou kresťanskej teológie exegéza Nového zákona. Toto tvrdenie odôvodňoval (v súlade s Bultmannom) tým, že jedinou garanciou pravdy kresťanského posolstva je pôvodné, biblické svedectvo. Celá teológia je odkázaná na Bibliu. Kleinove práce sa tak vyznačujú precíznou exegézou, na základe ktorej sa potom pokúša zodpovedať jednotlivé teologické otázky. Z uvedených dôvodov Klein odmietal „retrospektívnu hermeneutiku“, ktorá považuje Tradíciu, v zmysle akýchsi historicky podmienených interpretácií, za mieru exegézy. Mimochodom, v tomto ohľade je u Kleina možné badať i určité konvergencie s hermeneutickou teóriou Umberta Eca.

Kleinova hermeneutika ide ruka v ruke s konkrétnou metodikou: Klein vo svojej exegetickej práci využíva inštrumentárium historicko-kritickej exegézy, predovšetkým však tzv. redakčnú kritiku.

Nemožno ale prehliadnuť Kleinovu zdržanlivosť, ba až skepsu voči rôznym hypotetickým rekonštrukciám, ktoré (údajne) vyplynuli zo štúdia dejín náboženstiev a jednotlivých tradícií. Tento, zdanlivo nesystematický, krok bol však zrejme len Kleinovou reakciou na očividné omyly Nábožensko-dejinnej školy. V tejto súvislosti tiež treba opäť zdôrazniť Kleinovu averziu voči teologickému preceňovaniu významu dejín a Tradície. Touto optikou je zrejme potrebné hľadieť i na skutočnosť, že Klein vo svojich prácach v podstate nejavil nijaký záujem o tzv. „odkrývanie židovského Pavla“, teda židovskej stránky Pavlovho myslenia, na ktorom sa intenzívne pracovalo už od 70. rokoch 20. storočia. Nejde však o nijaké protižidovské resentimenty. Klein „iba“ naďalej chápal Pavlove listy ako výraz nového, kresťanského myslenia, ktoré je v protiklade k židovskému mysleniu.

Klein sa vo svojich dielach nevyhýbal aktuálnym teologickým či cirkevným otázkam. Stále totiž ide o obhajobu tej istej „veci“: Boh sa zjavil vo svete – v Ježišovi Kristovi, a teda zjavil sa ako Ten, ktorý nám vychádza v ústrety ako prvý, bez ohľadu na naše skutky, našu múdrosť, našu hriešnosť, a to je v absolútna milosť v najhlbšom zmysle slova.

V neposlednom rade tak Klein zdôrazňoval praktický význam teológie. Teologická práca, založená na exegéze, má zodpovedne slúžiť hlásaniu kresťanského posolstva. Jednou z foriem (sic!) praktického ohlasovania sú i príhovory, kázne počas bohoslužieb. Klein samotný bol autorom viacerých zbierok homílií a meditácií k rozličným novozákonným textom.

Charakteristickými znakmi Kleinovej teológie teda boli precízna teologická exegéza a orientácia na jeho niekdajšieho marburského profesora Rudolfa Bultmanna. Nemožno však na tomto mieste nespomenúť taktiež štylisticky dokonalé pointy a provokačné závery Kleinových vedeckých článkov.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

HÜBNER, Thomas (ed.). Günter Klein. Vernehmen statt Erklären: Aufsätze zur neutestamentlichen Theologie. Rheinbach: CMZ, 2008. 475 s. ISBN 978-3-87062-096-7.
HÜBNER, Thomas (ed.). Günter Klein. Das Problem des Schismas bei Paulus. Rheinbach: CMZ, 2006. 192 s. ISBN 978-3-87062-086-8. (habilitačná práca Güntera Kleina z roku 1961)
HÜBNER, Thomas (ed.). Günter Klein. Das Geschwätz der Welt mit dem Evangelium unterbrechen: sämtliche Predigtmeditationen 1961 bis 2005. 2 Bände.. Rheinbach: CMZ, 2004. 597 s. 978-3-87062-073-8.
TROWITZSCH, Michael (ed.). Paulus, Apostel Jesu Christi: Festschrift für Günter Klein zum 70. Geburtstag. Tübingen: Mohr Siebeck, 1998. 366 s. ISBN 978-3-16-146557-4.
KLEIN, Günter. Bibelkritik als Predigthilfe: Gesammelte Meditationen. Gütersloh: Gütersloher Verlagshaus G. Mohn, 1971. 160 s. ISBN 978-3-579-03542-0.
KLEIN, Günter. Predigten. Gütersloh: Gütersloher Verlagshaus G. Mohn, 1971. 148 s. ISBN 978-3-579-03543-7.
KLEIN, Günter. Ärgernisse: Konfrontationen mit dem Neuen Testament. München: Kaiser, 1970. 203 s.
KLEIN, Günter. Rekonstruktion und Interpretation: Gesammelte Aufsätze zum Neuen Testament. München: Kaiser, 1969. 319 s.
BAUMHAUER, Otto – KLEIN, Günter. Entmythologisierung des Evangeliums. Diskutiert an zwei Beispielen: Die Gestalt Johannes' des Täufers. Das Pfingswunder. Thesen von Gunter Klein. Diskussionsbeiträge von Walter Kreck, Otto H.Pesch, Karl Hermann Schelkle. Diskussionsleitung: Otto Baumhauer. (Band 3 der Reihe 'Zur Diskussion gestellt'.) Kevelaer/Rhld: Butzon und Bercker, 1968. 52 s.
KLEIN, Günter – KÜNNETH, Walter. Bekenntnis im Widerstreit: Informationen. Gütersloh: Gütersloher Verlagshaus G. Mohn, 1967. 64 s.
KLEIN, Günter – MARXSEN, Willi – KRECK, Walter. Bibelkritik und Gemeindefrömmigkeit: Vorträge auf dem 12. Deutschen Evangelischen Kirchentag. Gütersloh: Gütersloher Verlagshaus G. Mohn, 1966. 63 s.
KLEIN, Günter. Theologie des Wortes Gottes und die Hypothese der Universalgeschichte: Zur Auseinandersetzung mit Wolfhart Pannenberg. München: Kaiser, 1964. 74 s.
KLEIN, Günter. Die zwölf Apostel: Ursprung und Gehalt einer Idee. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1961. 222 s. (prepracované vydanie dizertačnej práce)
KLEIN, Günter. Das Gespräch. Teil: H. 28.: Wunderglaube und Neues Testament. Wuppertal-Barmen : Jugenddienst-Verlag, 1960. 31 s.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Günter Klein na nemeckej Wikipédii.