Habsbursko-lotrinská dynastia
| Habsbursko-lotrinská dynastia | |
 | |
| Krajina | Rakúsko-Uhorsko (teda Rakúsko, Maďarsko, Česko, Chorvátsko), Toskánsko |
|---|---|
| Materská dynastia | Habsburgovci, Lotringovci |
| Tituly | Rakúsky panovník Český kráľ |
| Zakladateľ | Jozef II. Habsburský |
| Rok založenia dynastie | 1780 |
| Zosadenie dynastie z trónu | 1806 – Svätá rímska ríša 1847 – Parma 1859 – Modena 1859 – Toskánsko 1867 – Mexiko 1918 – Rakúsko-Uhorsko |
| Posledný panovník | František II. – Svätá ríša rímska Mária Lujza – Parma František V. – Modena Leopold II. – Toskánsko Maxmilián I. – Mexiko Karol I. – Rakúsko-Uhorsko |
| Súčasná hlava dynastie | Karl von Habsburg |
| Ďalšie vetvy dynastie | |
Habsbursko-lotrinská dynastia alebo habsbursko-lotrinský rod bola európska panovnícka dynastia v 18. – 20. storočí, v rodovej línii priamy pokračovateľ rodu Habsburgovcov.
Vznik rodu[upraviť | upraviť zdroj]
Smrťou Karola VI. Habsburského, ktorý nezanechal mužského potomka vymrela po meči habsburská dynastia. Sobášom jeho najstaršej dcéry Márie Terézie s lotrinským vojvodom Františkom I. Štefanom však prišlo k spojeniu oboch rodov a rodovej následnosti pod spoločným menom.
Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom spoločensko-politických udalostí museli v jednotlivých európskych krajinách zriecť svojich dynastických a panovníckych nárokov. Členovia rodu, hlásiaci sa k rodovému dedičstvu, žijú dodnes v mnohých krajinách sveta.
Prvým významným predstaviteľom bol najstarší syn Františka I. Štefana a Márie Terézie Jozef II. od r. 1765 rímskonemecký cisár a od r. 1780 vládca na českom a uhorskom tróne. Jeho nástupcom bol jeho brat Peter Leopold. Vydajom svojich dcér František Štefan a Mária Terézia zabezpečili vplyv rodu i v iných krajinách Európy – Mária Kristína bola manželkou saskotešínskeho vojvodu a držiteľa Nizozemska Alberta, Mária Amália parmského vojvodu Ferdinanda, Mária Karolína kráľa Obojej Sicílie Ferdinanda I. a Mária Antónia (Antoinetta) sa vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.
Syn cisára Leopolda II. František sa v r. 1804 stal prvým rakúskym cisárom, druhorodený syn Ferdinand III. (* 1769 - † 1824) zdedil po otcovi secundogenitúru habsburského rodu a založil toskánsku vetvu. Ďalší zo synov Leopolda II., Karol (* 1771 - † 1847) sa preslávil ako vojvodca v bojoch s francúzskym cisárom Napoleonom Bonapartom, Jozef (* 1776 - † 1847) sa stal uhorským palatínom, Ján (* 1782 - † 1859) bol ríšskym správcom v Nemecku, Rainer Jozef (* 1783 - † 1853) lombardským miestokráľom a najmladší zo synov, Rudolf (* 1788 - † 1831) sa stal kardinálom a olomouckým arcibiskupom.
Cisár František I. mal dvoch synov Ferdinanda, zv. Dobrotivý, a Františka Karola, z ktorých starší Ferdinand sa stal otcovým nástupcom na rakúskom, českom a uhorskom tróne, mladší František Karol sa po bratovej smrti zriekol následníctva v prospech svojho prvorodeného syna Františka Jozefa.
Z dcér Františka I. sa Mária Lujza stala manželkou francúzskeho cisára Napoleona I. a parmskou vojvodkyňou, Mária Leopoldína brazílskeho cisára Pedra I. a Karolína Ferdinanda saského kráľa Fridricha Augusta II.
Cisár Ferdinand I. zomrel bezdetný, jeho mladší brat František Karol mal s manželkou Žofiou Bavorskou okrem najstaršieho Františka Jozefa ešte troch synov, z ktorých druhorodený Ferdinand Maximilián ako mexický cisár skončil život v r. 1867 na popravisku.
Rod ďalej pokračoval synom cisára Františka Jozefa I. Rudolfom. Cisárov mladší brat Karol Ľudovít mal troch synov – Františka Ferdinanda, po smrti korunného princa Rudolfa následníka trónu, Otta Františka a Ferdinanda Karola. Po sarajevskom atentáte (r. 1914) na Františka Ferdinanda sa novým následníkom trónu stal jeho synovec Karol, syn arcivojvodu Otta Františka. Z Karolovho manželstva s parmskou vojvodkyňou Zitou vzišiel nový predstaviteľ habsburského arcidomu, ich najstarší syn Otto.
Rodové vetvy[upraviť | upraviť zdroj]
- Habsbursko-modenská vetva (d’Este)
- založil Ferdinand Karol Anton (* 1. jún 1754 – † 24. december 1806) (syn Františka I. a Márie Terézie) sobášom s Máriou Richardis Boženou Modenskou d'Este (* 7. apríl 1750 – † 14. november 1829). 2. marca 1803 sa stal modenským vojvodom a zakladateľom habsbursko-modenskej vetvy, zvanej tiež d´Este, ktorá ako terciogenitúra habsbursko-lotrinského rodu vymrela už Ferdinandovým vnukom Františkom V. (* 1. jún 1819 – † 20. november 1875). Jej tituly a nároky prešli na arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este, syna arcivojvodu Karola Ľudovíta.
Synovia Leopolda II. Ferdinand (III.), Karol, Jozef Anton a Rainer Jozef sa postarali o rozdelenie rodu na vedľajšie línie:- Vedľajšia toskánska línia
- založil Ferdinand III. (* 6. jún 1769, † 18. jún 1824)
- Vedľajšia karlovská línia
- založil Karol (* 5. september 1771, † 30. apríl 1847)
- Vedľajšia Jozefova línia
- založil Jozef Anton (* 9. marec 1776, † 13. január 1847)
- Vedľajšia Rainerova línia
- založil Rainer Jozef (* 30. september 1783, † 16. január 1853)
Významní predstavitelia rodu[upraviť | upraviť zdroj]
| Meno | Obdobie života | Poznámka |
|---|---|---|
| Jozef II. | 1741 – 1790 | rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ |
| Leopold II. | 1747 – 1792 | rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ |
| František II. | 1768 – 1835 | rímskonemecký a rakúsky cisár, český a uhorský kráľ |
| Ferdinand I. | 1793 – 1875 | rakúsky cisár, český a uhorský kráľ |
| František Jozef I. | 1830 – 1916 | rakúsky cisár, český a uhorský kráľ |
| Rudolf | 1858 – 1889 | |
| František Ferdinand d’Este | 1863 – 1914 | arcivojvoda, následník trónu |
| Karol I. | 1887 – 1922 | rakúsky cisár, český a uhorský kráľ |
| Otto | 1912 – 2011 |
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Habsbursko-lotrinská dynastia
