Haimón (syn Kreonta)
Haimón (starogr. Αἵμων – Haimón, lat. Haemon) je v gréckej mytológii syn tébskeho kráľa Kreonta[1] a jeho manželky Eurydiky.[2]
Haimón bol snúbencom Antigony, dcéry tébskeho kráľa Oidipa, ktorý bol vypovedaný z Téb za neúmyselné zločiny predpovedané dávnou veštbou – zabil totiž nevedomky vlastného otca, kráľa Laia a následne sa oženil s vlastnou matkou Iokastou.[1] Keď sa to po rokoch dozvedel, sám sa oslepil, nechcel už vidieť slnečný jas, ktorý mu ukazoval temnú hĺbku jeho pádu. Antigona potom svojho otca sprevádzala a opatrovala vo vyhnanstve, až do jeho smrti.[3]
Jej bratia Eteokles a Polyneikes sa domáhali vlády v Tébach a tak sa z nich stali nepriatelia. Eteokles bažiaci po moci Polyneika nakoniec s pomocou strýka Kreonta z Téb vyhnal,[4] ale Polyneikes sa uchýlil v Argu u kráľa Adrasta[5] a spolu s ním a s ďalšími vodcami zhromaždili armádu a napadli Téby.[6] V tejto vojne zvanej Siedmi proti Tébam, bratia Eteokles a Polyneikes zomreli po vzájomnom súboji.[7] Kým bol Eteoklovi usporiadaný pohrebný obrad, mŕtve telo Polylneika nesmelo byť z príkazu kráľa Kreóna pod hrozbou smrti pochované.[8]
Antigona a Argeia, manželka Polyneika ho aj napriek zákazu pochovali.[8] Neposlúchli, aby jeho duša mohla opustiť telo a nájsť večný pokoj. Kým sa Argeii potom podarilo utiecť, Antigonu zajali a Kreón sa ju rozhodol potrestať, chcel ju najprv nechať zavraždiť pred očami svojho syna, nakoniec však rozkázal, aby ju zamurovali v kráľovskej hrobke.[2]
Haimón sa proti príkazu otca postavil, prosil a presviedčal. Až strach z pomsty bohov za taký krutý čin donútil Kreóna vrátiť Antigone slobodu. Keď však otvorili hrobku, bolo už neskoro, Antigona sa medzitým v hrobke obesila.[2]
Haimón sa potom zo žiaľu pred očami svojho otca prebodol mečom.[8][2]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Apollodoros, Kronika, 3,5,8.
- ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 167.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 335.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,5,12.
- ↑ Apollodoros, Kronika, 3,6,1.
- ↑ Homér, Iliada, 4,364.
- ↑ Hyginus, Fabulae 68.
- ↑ a b c Hyginus, Fabulae 72.