Harmagedon
Harmagedon (iné názvy: Harmageddon, Harmagedón, Har-Magedon, Har-magedon, Armageddon, Armagedon[1][2][3]; lat. Armagedon, gr. Ἁρμαγεδών - Harmagedón / iný prepis: Harmagedon) je podľa Biblie miesto, na ktorom sa na konci čias („vo veľký deň všemohúceho Boha“) zhromaždia bezbožní „králi celého sveta“ na veľký boj. (Zjavenie apoštola Jána (=Zjv, Apokalypsa) 16,16, 16,14 a i.).
Udalosť[upraviť | upraviť zdroj]
Inkriminovaná pasáž Zjv. opisuje budúce udalosti, teda niečo, čo sa ešte neodohralo. Uvádza sa tam, že spojené vojská bezbožných kráľov sa zhromaždia „na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon“ (Zjv 16,16); žiadne ďalšie údaje o tomto mieste v texte nie sú uvedené. Toto zhromažďovanie je opísané ako dôsledok, toho, že šiesty anjel (z celkovo siedmich anjelov) vylial jednu z (celkovo siedmich) čiaš „posledných rán“, ktorými sa dovŕšuje „Boží hnev“ (Zjv 15, 1; Zjv 16, 1 a 12). Boj je opísaný ako boj medzi „šelmou“ a bezbožnými kráľmi na jednej strane a Božím vojskom na strane druhej (Zjv 19, 19). Vedenie Božieho vojska je zverené niekomu, kto sedí na bielom koni a jeho názvy sú „Verný a Pravdivý“, „Božie Slovo“, „Kráľ kráľov“, „Pán pánov“ (Zjv 19, 11-16). Je to teda Ježiš Kristus. V tomto boji vyhrá Božia strana (Zjv. 19, 20-21).
Z textu nevyplýva jednoznačne, či je Harmagedon iba miesto zhromaždenia vojsk alebo či je aj miestom vyššie opisovaného následného boja.
Identifikácia miesta[upraviť | upraviť zdroj]
Nie je isté, či je názov Harmagedon myslený ako reálna lokalita, alebo iba symbolicky. Aj za predpokladu, že by išlo o reálnu lokalitu, nie je isté, o ktorú konkrétnu lokalitu ide. Tradične najčastejší je názor, že text má na mysli hebrejský názov Har Megiddo (הר מגידו), teda Megiddský vrch či Megiddské pohorie. Tomu však protirečí fakt, že Megiddo leží na rovine, ktorá sa nikdy nespomína v súvislosti s vrchmi.
V prospech Megidda hovoria napríklad tieto skutočnosti: Megiddo ležalo niekoľko kilometrov na JV od vrchu Karmel a bol odtiaľ pekný výhľad na nížinu Esdrolon (Jezrel). Z tohto miesta bolo možné dobre ovládať obchodné a vojenské cesty. Podľa Biblie prvý, kto toto miesto dobyl bol Jozue (Joz 12, 7-8,21). Neďaleko tohto miesta bola neskôr zničená Jabinova armáda, ktorej veliteľom bol Sisara (Sdc 4, 14-16). V Megide zomrel aj judský kráľ Ochoziáš (2 Kr 9, 27). Bol tu zabitý aj judský kráľ Joziáš, keď sa stretol s faraónom Nechaom (2 Kr 23, 29-30). Počas židovských dejín sa teda pri Meggide viedlo veľa vojen.[chýba zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Text Zjavenia apoštola Jána v jednotlivých slovenských prekladoch Biblie dostupných na biblia.sk [1]
- ↑ Armageddon. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 378.
- ↑ Čo je Armagedon? [online]. jw.org, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.
- Sväté písmo Starého i Nového zákona : [preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986]. 1. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. 1612 s. ISBN 978-80-7162-683-1. S. 1605-1609.
- WiBiLex [online]. bibelwissenschaft.de, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.
- Offenbarung [online]. bibelwissenschaft.de, [cit. 2020-02-05]. Dostupné online.