Hermopoliské Osmoro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

(Hermopoliské) Osmoro alebo (Hermopoliská) Ogdoáda alebo (Hermopoliská) Ogdoada (zo starogr. ογδοάδα /ogdoada/ – „osmoro“, „osmica“) je grécke označenie skupiny ôsmich prvotných božstiev, ktoré boli uctievané v Chmúneve (starogr. Hermopolis). Samotný názov mesta Chmúnev je odvodený od egyptského slova pre „osmoro“.

Osmoro pozostávalo zo štyroch božských párov, z ktorých každý predstavoval jeden zo základných živlov stvorenia. Bohyne boli zobrazované v podobe hadov, bohovia v podobe žiab.

živel boh bohyňa
prvotné vody Nun Naunet
sila záplav Heh Hauhet
tma Kek Kauket
energia vzduchu Amon Amaunet

Podľa chmúnevskej kozmogónie vznikol svet z výbuchu týchto štyroch praživlov, v akom si Big bangu, pri ktorom bolo stvorené slnko. Pri kozmickej explózii sa z prázdnoty vynoril najprv Ostrov plameňov, ktorý možno stotožniť s onským benbenom alebo memfidským Tatenenom. Obyvatelia Chmúnevu verili, že sa tak stálo práve tam, kde stojí ich mesto a v chráme postavenému Osmoru opatrovali ohradené miesto, kde boli vraj uložené zvyšky tohoto prvého výbuchu.

Osmoro a kozmické vajce[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna z verzii chmúnevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev – vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho Amona, slnečný vták Bennu alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh Thovt (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe ibisa.

Osmoro a kozmické lekno[upraviť | upraviť zdroj]

Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval Atum (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba – slnko Chepréra, boha Réa vo svojom ranom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hart, G. Egyptské mýty. KMa, 2006.