Herschelov vesmírny ďalekohľad
| Herschelov vesmírny ďalekohľad | |
 Vesmírny teleskop Herschel | |
| Prevádzkovateľ | ESA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | Thales Alenia Space |
| Dátum štartu | 14. máj 2009 o 13:12:02 UTC |
| Nosná raketa | Ariane 5 |
| Kozmodróm | kozmodróm v Kourou, Francúzska Guyana |
| Trvanie misie | 4 roky 1 mesiac 2 dni |
| COSPAR ID | 2009-026A |
| Webová stránka | herschel.esac.esa.int |
| Hmotnosť | 3 300 kg |
| Elementy dráhy | |
| Umiestnenie | Libračný bod L2 |
| Typ dráhy | Lissajousova dráha |
| Výška | 1,5 miliónov km |
| Doba obehu | 1 rok |
| Obežná rýchlosť | 7 500 m/s (27 000 km/h) |
| Teleskop | |
| Typ | Ritchey-Chrétien |
| Priemer | 3,5 m |
| Vlnová dĺžka | 60 – 670 mikrometrov |
| Zberná oblasť | 9,6 m² |
| Ohnisková vzdialenosť | 8,5 m f/8,7 |
| Chladiaca látka | tekuté Hélium |
| Prístroje | |
| HIFI | spektrometer s vysokým rozlíšením |
| PACS | fotometer a spektrometer |
| SPIRE | fotometer a spektrometer na princípe Fourierovej transformácie |
Herschelov vesmírny ďalekohľad bol kozmický teleskop pomenovaný podľa britského astronóma Fredericka Williama Herschela. Je to infračervený ďalekohľad s priemerom primárneho zrkadla 3,5 m (o 1,1 m viac ako má HST). V porovnaní s aktuálne najlepším infračerveným teleskopom Spitzer bol Herschel 4× väčší. Je 7,5 m dlhý a 4 m široký.
Je rozdelený do dvoch častí – na servisný modul a zrkadlo, ktoré je chladené kvapalným héliom. Teleskop je typu Cassegrein. Primárne zrkadlo má priemer 3,5 m a sekundárne 0,3 m. Údaje zo zrkadla putujú do troch prístrojov:
- HIFI (Heterodyne Instrument for the Far Infrared), spektrometer s vysokým rozlíšením
- PACS (Photodetector Array Camera and Spectrometer), fotometer a spektrometer
- SPIRE (Spectral and Photometric Imaging Receiver) – fotometer a spektrometer na princípe Fourierovej transformácie
Všetky tri boli navrhnuté špeciálne pre tento teleskop.
Mal pracovať približne 3 roky, potom bola misia predĺžená o 1 ďalší rok. Pozoroval do 29. apríla 2013, kedy jeho teplota stúpla natoľko, že už nemohol ďalej pracovať.
Na obežnú dráhu ho vypustila raketa Ariane 5 14. 5. 2009 z európskeho kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane spolu s Planckovým teleskopom.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Herschel a Planck – startují dva dalekohledy do kosmu (po česky)