Idea

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Idea pozri Idea (rozlišovacia stránka).

Idea (gr. idea, eidos) je významový útvar hojne tematizoavný a reflektovaný v európskej filozofii počnúc Platónom. Ideu vyčleňujú z významového univerza obyčajne ako význačný, orientujúci, kľúčový ap. významový útvar. Predstava o tom, ako idea existuje, či jestvuje len vo vedomí, alebo či jestvuje nezávisle od vedomia a pod., je vždy zahrnutá do výsledku reflexie idey.

Výsledok reflexie idey závisí od kategórií a iných významových útvarov, ktoré v tejto reflexii intervenujú: tak napríklad v Aristotelovej reflexii idey sa uplatňuje rozhodujúcou mierou pojem silotvornosti a formotvornosti (idey sú podľa neho kraft- und formbildungsbegabt) .

Názory filozofov[upraviť | upraviť zdroj]

Augustinus[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Augustina je idea pravzor všetkého bytia v Božom duchu. Odrazom a uskutočnením týchto pravzorov je stvorený svet.

Aristoteles[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Aristotela je idea večná forma existujúca neoddeliteľne od veci, ktorej je všeobecno imanentné.

Filon z Alexandrie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Fila z Alexandrie je idea nástroj Boha, pomocou ktorého sprostredkúva konečnému svetu svoju dokonalú podstatu. Idea je plán Boha, podľa ktorého tvorí svet. Idey sú odrazom, napodobeninou boha.

René Descartes[upraviť | upraviť zdroj]

Idea je podľa Descarta prvok nášho ducha, nášho vedomia, ktorý má zdroj v ňom samom a ktorý riadi naše poznanie pravdy.

Hegel[upraviť | upraviť zdroj]

Idea je podľa Hegela forma myslenia a poznania a ich predmetu. Idea je výrazom jednoty myslenia a predmetu, subjektu a objektu.

Hume[upraviť | upraviť zdroj]

Idea je podľa Humeho kópia pôvodného dojmu, ktorý nachádzame v našom vedomí. Idey sú obrazy vecí a veci sú príčinami ideí.

Kant[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Kanta je idea rozumový pojem, ktorý riadi a orientuje (reguluje) čínnosť umu. Preto Kant prisudzuje ideám regulatívnosť, hovorí o regulatívnych ideách. Vychádzajúc viac alebo menej zreteľne z Kanta sa idea kládla a kladie do protikladu k bytiu - ako ideál, želanie, projekt.

Locke[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Locka je idea prvok alebo útvar vedomia, ktorého zdrojom je koniec koncov vnímanie. Pritom, podľa Locka, poslednými prvkami, na ktoré možno ešte rozložiť náplň vedomia, sú jednoduché idey: jednoduché idey sú materiál, ktorý spracúva myseľ a bez ktorého by bola iba strojom bežiacim naprázdno. Locke neraz strieda hovorenie o idei s hovorením o tom, čoho idea je ideou. Tak napríklad hovorenie o idei pevnosti strieda hovorením o pevnosti. Medzi ideou pevnosti a pevnosťou je asi taký rozdiel, ako medzi predstavou vody a vodou: predstavou vody smäd neuhasíme. To však neznamená, že text, kde sa strieda výraz idea pevnosti s výrazom pevnosť a pod., je nezaujímavý alebo neinšpirujúci.

Platon[upraviť | upraviť zdroj]

Idea je podľa Platona zmysel všetkého bytia, základný prvok sveta ideí. Prinajmenšom v jednom významnom období svojho života sa Platon domnieval, že idey sú oddelené od duše alebo ducha i od fyzických a prírodných vecí a sú mimo nich. (Neskôr Platon toto chápanie zmenil.) Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. Mnohosť ideí je zhrnutá v jednej idey dobra a krásy, ktorá ako idea všetky ostatné idey prevyšuje. Táto idea je absolútnom (božstvom). V podobenstve o jaskyni zastupuje túto ideu slnko, zatiaľ čo prírodné veci v slnečnom svetle predstavujú oné početné idey. Platon sa domnieva, že prvky ideí sú prvkami všetkých vecí. Idea je čosi jednotlivo-všeobecné, iba dočasne prebývajúce vo veciach vonkajšieho sveta. Idea je čímsi samobytným, zduchovneným, schopným pohybu, čo je ďalej príčinou všetkého jednotlivého vo vonkajšom svete. Každá vec je následkom nejakej príčiny - idey. Tieto príčiny trvajú v určitom presne ustálenom hierarchickom poridaku, na vrchole ktorého je dobrá idea.

Plotinos[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Plotina je idea prvok svetového rozumu, ducha, duchovného sveta, pochádzajúci z božského vyžarovania, z emanácie jedna. Idey, pokiaľ sú inteligibilné, t. j. zrozumiteľné, nie sú nadradené rozumu, ba ani nie sú mimo rozumu. Idey sú s rozumom jedno a rozum (inteligencia) poznávaním (stykom s ideami) postupne sám seba odhaľuje, súc v podstate mnohopočetné jesno.

Stoicizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Idea v stoicizme je číra abstrakcia, ktorá reálne nejestvuje a je len názvom.

Druhy ideí[upraviť | upraviť zdroj]

Idea Boha[upraviť | upraviť zdroj]

Idea Boha je významový útvar, ktorý Immanuel Kant vyčlenil z významového univerza ako regulatívnu ideu jednotiaceho bodu totality všetkých predmetov skúsenosti vôbec.

Idea dobra[upraviť | upraviť zdroj]

Idea dobra podľa Platona je idea, ktorá v hierarchii ideí zaujíma miesto na vrchole. Idea dobra sa prirodzene rozdeľuje a vďaka svojej dobrote je čímsi tvorivým, je prvou a najvyššou príčinou všetkých ostatných ideí hierarchicky nižších, ako aj jednotlivych vecí, ktoré ich odzrkadľujú. Idea dobra je prvým, najvyšším a konečným princípom sveta. Idea dobra má funkciu demiurga všetkého súcna, stvoriteľa organického i anorganického sveta, najvyššieho zákonodarcu, obsahujúceho v sebe dokonalé, ideálne poznanie všetkého, čo je. Idea dobra je prvá a absolútna príčina všetkého súcna a všetkého konania. Priblíženie sa k idei dobra je šťastie.

Idea duše[upraviť | upraviť zdroj]

Idea duše je významový útvar, ktorý Immanuel Kant vyčlenil z významového univerza ako regulatívnu ideu jednotiaceho bodu totality vnútornej skúsenosti.

Idea filozofická[upraviť | upraviť zdroj]

Idea filozofická podľa Kuhna je súčasť konceptuálneho aparátu vedca, zložka paradigmy, ktorú uznáva vedecké spoločenstvo.

Idea mesiáša[upraviť | upraviť zdroj]

Idea Mesiáša je významový útvar v mnohých náboženstvách a oslobodzovacích hnutiach, ktorým sa mieni spasiteľ, osloboditeľ poslaný Bohom; kresťanstvo túto ideu prevzalo z judaizmu.

Idea sily[upraviť | upraviť zdroj]

Idea sily podľa Locka je jednoduchá idea, ktorú získavame zmyslovým vnímaním a reflexiou. Keď totiž sami na sebe pozorujeme, že myslíme a môžeme myslieť, že môžeme ľubovoľne pohybovať rozličnými časťami svojho tela, ktoré boli v pokoji, a keď sa naše zmysly každú chvíľu stretávajú s následkami, ktoré si prirodzené telesá navzájom spôsobujú - ziskavame ideu sily týmto dvojakým spôsobom.

Idea stvorenia z ničoty[upraviť | upraviť zdroj]

Idea stvorenia z ničoty sa objavuje až v helenistickom období.

Idea sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Idea sveta je významový útvar, ktorý Kant vyčlenil z významového univerza ako regulatívnu ideu totality vonkajšej skúsenosti.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Idea
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Idea

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.