Imrich (Uhorsko)

Imrich
Kráľ Uhorska a Chorvátska
Imrich na stredovekej miniatúre (Chronicon Pictum)
Panovanie
Dynastia	Arpádovci
Panovanie	1196 – 1204
Korunovácia	Ostrihom: 16. máj 1182 Stoličný Belehrad: 1194
Predchodca	Belo III.
Nástupca	Ladislav III.
Biografické údaje
Narodenie	1174
Úmrtie	30. november 1204 Ostrihom, Uhorsko
Pochovanie	Jáger
Rodina
Manželka	Konštancia Aragónska
Potomstvo	Ladislav III.
Otec	Belo III.
Matka	Agnesa z Antiochie
Odkazy
	Imrich (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Korunovácia Imricha v Obrázkovej kronike

Imrich (* 1174 – † 30. november 1204, Ostrihom) bol chorvátsko-dalmátsky vojvoda v rokoch 1194 – 1196 a uhorský kráľ v rokoch 1196 – 1204, z rodu Arpádovcov. Korunovaný za uhorského kráľa bol už v roku 1182.

Rodina

Bol synom uhorského kráľa Bela III. a Agnesy z Antiochie, dcéry antiochijského kniežaťa Raimonda I. Za manželku si zobral v roku 1196 Konštanciu, dcéru aragónskeho kráľa Alfonza II. Mal syna Ladislava III., ktorý na trón musel nastúpiť už v 4–5 rokoch.

Skorý život

Imrich bol najstarším dieťaťom uhorského kráľa Bela III. a Belovej prvej manželky Agnesy z Antiochije. Jeho vychovávateľom bol taliansky kňaz Bernard. Mikuláš, ostrihomský arcibiskup, korunoval osemročného Imrcha 16. mája 1182, čím potvrdil právo Imricha na nástupcu svojho otca. Imrich bol zasnúbený s dcérou cisára Svätej rímskej ríše Fridricha I., ale tá zomrela v roku 1184. Belo III. poveril Imricha správou Chorvátska a Dalmácie okolo roku 1195.

Vláda

Problémy s bratom

Imrich nahradil svojho otca, ktorý zomrel 23. apríla 1196. Belo III. odkázal majetky a peniaze Imrichovmu mladšiemu bratovi Ondrejovi pod podmienkou, že Ondrej povedie krížovú výpravu do Svätej zeme. Namiesto toho sa Ondrej obrátil proti Imrichovi a v roku 1197 požadoval pre seba samostatné vojvodstvo. V mene Ondreja zasiahol rakúsky vojvoda Leopold VI. a na konci roka ich spojené sily porazili Imrichove jednotky v Slavónsku. Začiatkom roku 1198 bol Imrich nútený urobiť z Ondreja chorvátskeho a dalmátskeho vojvodu ako apanáž.

Ondrej pokračoval v sprisahaní proti Imrichovi, hoci pápež Inocent III. naďalej naliehal na Ondreja, aby spustil krížovú výpravu. 10. marca 1199 prinútil Imrich Boleslava, biskupa z Vacova, ktorý bol Ondrejovým podporovateľom, aby mu dal dokumenty, ktoré dokazovali sprisahanie proti nemu. V lete toho istého roku Imrich porazil Ondrejovu armádu pri Balatone, čo Ondreja prinútilo utiecť do Rakúska. Do Uhorska prišiel pápežský legát Gregor, aby sprostredkoval zmierenie medzi oboma bratmi. Podľa zmluvy bratov Imrich v lete 1200 Ondrejovi opäť udelil Chorvátsko a Dalmáciu.

Vojny na Balkáne (1200–1203)

Okolo roku 1200 bol Imrich hlboko zapojený do záležitostí Balkánskeho polostrova. 11. októbra 1200 ho pápež Inocent vyzval, aby prijal opatrenia na likvidáciu „kacírov“ v Bosne. Na Imrichovu žiadosť pápež odmietol poslať kráľovskú korunu veľkému princovi Štefanovi Srbskému. Imrich napadol Srbsko v roku 1201 alebo 1202 a pomohol Štefanovmu bratovi Vukanovi zmocniť sa trónu. Na znak svojej zvrchovanosti nad Srbskom sa Imrich stal prvým uhorským panovníkom, ktorý prijal titul srbského kráľa v roku 1202. Bol tiež prvým kráľom, ktorý použil kráľovskú pečať s vyobrazením takzvaných „Arpádovských pruhov“, z ktorých sa nakoniec stala časť znaku Uhorska.

V lete 1202 podpísal benátsky dóža Enrico Dandolo zmluvu s vodcami štvrtej križiackej výpravy, ktorí súhlasili, že Benátčanom pomôžu získať späť Zadar, mesto v Dalmácii, ktoré od roku 1186 akceptovalo zvrchovanosť uhorských panovníkov. A keď pápež Inocent III. zakázal križiakom obliehať Zadar, 24. novembra sa zmocnili mesta a dali ho Benátčanom. Hoci pápež na Imrichovu žiadosť exkomunikoval Benátčanov a križiakov, Zadar zostal pod benátskou nadvládou.

V strachu pred križiackou výpravou Imricha, bán Kulin z Bosny usporiadal 6. apríla 1203 synodu bosnianskej cirkvi v meste Bilino Polje. Synoda uznala pápežský primát a nariadila reformu obradov. Kulin tiež uznal Imrichovu zvrchovanosť. Bulharský cár Kalojan v liste napísanom v roku 1203 informoval pápeža Inocenta, že Imrich obsadil päť okresov v Bulharsku a Kalojan žiadal pápežovu intervenciu.

Arpádovské pruhy na Imrichovom znaku

Posledné roky

Vojvoda Ondrej opäť povstal v otvorenom povstaní proti Imrichovi na jeseň roku 1203. Ich vojská sa v októbri stretli pri Varaždíne pri rieke Dráva. Imrich vošiel do tábora svojho brata neozbrojený a povedal: „Teraz uvidím, kto sa odváži zdvihnúť ruku, aby prelial krv kráľovského rodu!“, podľa takmer súčasného Tomáša, arcidiakona. Nikto sa neodvážil zastaviť kráľa; tak pristúpil k Ondrejovi a bez odporu ho uchopil. Vojvoda Ondrej bol niekoľko mesiacov držaný v zajatí, no jeho priaznivci ho začiatkom roku 1204 prepustili.

Využijúc občiansku vojnu v Uhorsku, Kaloan napadol a dobyl Belehrad, Braničevo a ďalšie pevnosti. Imrich sa pripravoval na ťaženie proti Bulharsku, ale na žiadosť pápeža Inocenta rozpustil svoju armádu. Pápež, ktorý s Kalojanom vyjednával cirkevnú úniu, mu poslal kráľovskú korunu, ale Imrich uväznil pápežského legáta, ktorý korunu doručoval do Bulharska, keď legát prechádzal cez Uhorsko.

Keďže Imrich vážne ochorel, dal 26. augusta 1204 korunovať svojho štvorročného syna Ladislava za kráľa. Prepustil aj pápežského legáta. Zmieril sa so svojím bratom, „zveril mu poručníctvo svojho syna a správu celého kráľovstva, kým zverenec nedosiahne plnoletosť“, hovorí Tomáš arcidiakon. Imrich podľa Obrázkovej kroniky zomrel 30. novembra. Imrich bol pochovaný v katedrále v meste Jáger.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emeric na anglickej Wikipédii.

Imrich Arpádovci
Vladárske tituly
Predchodca Belo III.	kráľ 1196 – 1204	Nástupca Ladislav III.